Cieľom štúdie bolo zistiť, aký je výskyt dyslipoproteinémie a vzťah medzi nemodifikovate3nými (vek, pohlavie, rodinná anamnéza) a modifikovate3nými rizikovými faktomi (cholesterol, triglyceridy, apo-B, apo-AI, apo-B:apo-AI, Lp(a), tlak krvi, index telesnej hmotnosti) v skupine pacientov, ktorí prekonali veasný infarkt myokardu (n=112), u ich príbuzných (n=314) a v skupine 100 rodín s negatívnou anamnézou veasnej aterosklerózy (n=358). U pacientov s koronárnou sklerózou [IM(+)] sa dyslipoproteinémia zistila v 85,7%, u ich príbuzných [IM(-)] v 37,3% a v kontrolných rodinách v 25%. V rodinách s aterosklerózou bola najeastejším lipidovým ochorením sporadická alebo familiárna kombinovaná hyperlipoproteinémia (44%), kým v kontrolných rodinách to bola primárna hypercholesterolémia, ktorá predstavovala 24% všetkých lipidových porúch v týchto rodinách. Výskyt primárnej hypercholesterolémie bol v rodinách s aterosklerózou (10%) signifikantne nižší než v rodinách s negatívnou anamnézou. Avšak familiárna hypercholesterolémia sa v rodinách s koronárnou sklerózou vyskytovala v 5%, kým v kontrolných rodinách len v 1 rodine. Analýzou vplyvu pohlavia a rodinnej a osobnej anamnézy na modifikovate3né parametre sa zistilo, ?e v rodinách s veasnou koronárnou sklerózou významne ovplyvoujú len hladinu apo-AI (ANOVA). V kontrolných rodinách pohlavie významne ovplyvoovalo všetky modifikovate3né parametre okrem hladiny cholesterolu, apo-B a Lp(a). V skupine IM(-) a kontrolnej skupine sa zistil štatisticky významný vplyv veku na hodnoty všetkých modifikovate3ných rizikových faktorov (ANOVA, Pearsonova korelaená analýza), ale v skupine IM(+) sa vplyv veku zistil len na hladinu Lp(a). Štúdia poukazuje na to, ?e v rodinách s výskytom veasného infarktu myokardu, nie je rovnaký vplyv pohlavia a veku na modifikovate3né rizikové faktory ako v rodinách s negatívnou anamnézou. Tieto rozdiely pravdepodobne súvisia s vysokým výskytom geneticky determinovaných metabolických ochorení v rodinách s pozitívnou rodinnou a osobnou anamnézou infarktu myokardu, ktorých patofyziologický efekt zasahuje do fyziologických vzťahov medzi modifikovateľnými a nemodifikovateľnými rizikovými faktormi aterosklerózy.

K3úeové slová: rizikový faktor - veasná koronárna ateroskleróza - dyslipoproteinémia - pohlavie - vek - rodinná anamnéza

RAŠLOVÁ K, HUEKOVÁ M. Risk factors in families with myocardial infacrtion and premature coronary atherosclerosis. Noninvas Cardiol 1995;4(3)

The objective of the study was to analyse the frequency of dyslipoproteinemia and the relationship of unmodifiable risk factors (family history of premature myocardial infarction, gender, age) with modifiable risk factors (dyslipoproteinemia characterized by concentrations of cholesterol, triglycerides, apo-B, apo-AI, apo-B:apo-AI, and Lp(a) levels, blood pressure, BMI) in a group of patients with premature myocardial infarction [MI(+), n=112], their relatives [MI(-), n=314] and in subjects from 100 control families with a negative history of atherosclerosis (n=358). Dyslipoproteinemia (sporadic or familial) was found in 85.7% of MI(+), in 37.3% of MI(-), and 25% of control (p < 0.001). Major lipid disorder in families with premature atherosclerosis was combined hyperlipoproteinemia (44%) whereas in the control it was found in 15%. In the control, major hyperlipidemia was the primary type IIA (24%) which was significantly higher than in the myocardial infarction (10%). However, the frequency of familial hypercholesterolemia was 5% in families post MI, but only 1% of all hyperlipidemias in the control. The evaluation of sex differences and its relationship with modifiable risk factors in the MI families showed significant gender association only with apo-AI levels (p < 0.001). However, in the control, the gender relation with measured parameters was confirmed in all except cholesterol, apo-B and Lp(a) levels. The relationship between age and modifiable risk factors in MI(-) and the control was proved to be highly significant. Nevertheless, the same examination in MI(+) did not establish an age effect except for the Lp(a) concentration. We present evidence that in a group of our patients with a genetic predisposition to coronary atherosclerosis, gender and age as unmodifiable risk factors do not have the same relationship with modifiable risk factors as in the control. We suppose that observed differences might be related to genetically determined metabolic disorders and that pathophysiological impact alters the physiological relationships.

Key words: Risk factor - Premature coronary atherosclerosis - Dyslipoproteinemia - Gender - Age - Family history

Z Oddelenia porúch lipidového a glycidového metabolizmu, ÚPKM v Bratislave, z Oddelenia klinickej biochémie, FN v Bratislave

Do redakcie došlo doa 27. 3. 1995; prijaté doa 5. 6. 1995

Adresa pre korešpodenciu: MUDr. Katarína Rašlová, CSc. Ústav preventívnej a klinickej medicíny, Limbová 14, 833 01 Bratislava

Úvod

Ateroskleróza (AS) je degeneratívne ochorenie, ktorého vývoj a klinická manifestácia sú podmienené multifaktoriálne (9). Faktory, ktoré majú k tomuto procesu vz?ah, sa nazývajú rizikové faktory aterosklerózy (RF) (5). Vek a individuálny genotyp, ktorý tie? determinuje pohlavie, sú nemenné (nemodifikovate3né) faktory. Okrem nich existujú ialšie faktory, ktoré sa podie3ajú na výslednom fenotype - ateroskleróze - a oznaeujú sa ako modifikovate3né RF. Patria medzi ne dyslipoproteinémia (DLP), hypertenzia, obezita a mnoho ialších. Výskum posledných rokov stále jasnejšie ukazuje, ?e medzi týmito RF sú vzájomné patofyziologické súvislosti (13,34), charakteristicky vyjadrené napr. pri familiárnej kombinovanej HLP (FKHL), kde u postihnutých elenov rodiny s rastúcim vekom stúpa poeet RF u jednej a tej istej osoby, prieom terapeutické ovplyvnenie jedného RF, má priaznivý efekt na stav ialších RF (11).

Cie3om našej štúdie bolo zisti?, ako sú charakterizované rodiny s pozitívnou a negatívnou rodinnou anamnézou (RA) pre infarkt myokardu (IM) (15) na základe nemodifikovate3ných RF (vek, pohlavie, RA) a modifikovate3ných RF (niektoré parametre lipoproteínového metabolizmu, tlak krvi, index telesnej hmotnosti -BMI). Zaujímalo nás, ktoré zo sledovaných parametrov najlepšie odlišujú obidve skupiny rodín a aké sú vzájomné vz?ahy medzi modifikovate3nými a nemodifikovate3nými RF.

Pacienti a rodiny

Súbor tvorilo 102 rodín vybraných na základe prekonania infarktu myokardu alebo aorto-koronárneho bypassu u probanda vo veku do 60 rokov ?ivota (prekonaný infarkt myokardu - 100 probandov, stav po aorto-koronárnom by-passe pre významnú koronárnu stenózu - 2 probandi). Všetci pacienti boli vyšetrení najmenej 2 mesiace po prekonaní akútnej koronárnej príhody. Okrem probandov boli vyšetrení ich rodinní príslušníci (n=324). Kontrolný súbor tvorilo 100 rodín (358 osôb), ktoré boli vybrané na základe negatívnej osobnej a rodinnej anamnézy pre výskyt srdcocievnych ochorení.

Vyšetrované osoby boli zaradené do 3 skupín: 1. prekonaný infarkt myokardu alebo stav po aorto-koronárnom bypasse - IM(+), 2. príbuzní z rodín s výskytom veasného IM, ktorí neprekonali infarkt myokardu ani aorto-koronárny bypass - IM(-), 3. kontrola - Kontrola.

Vyšetrenia

Všetky osoby zo sledovaných rodín boli vyšetrené lekárom. Osobná a rodinná anamnéza, ako aj informácie o ?ivotospráve sa získali pomocou jednotného dotazníka. Vyšetrovala sa telesná hmotnos? a výška (na základe ktorých sa vypoeítal index telesnej hmotnosti - BMI), tlak krvi, analyzoval sa 12-zvodový EKG záznam. Laboratórne vyšetrenia obsahovali krvný obraz, sedimentáciu, vyšetrenie moea a základné biochemické vyšetrenie.

Analýza lipidov, apolipoproteínov a lipoproteínu a [Lp(a)] sa robila po 12-14 hodinovom laenení. Cholesterol a triglyceridy sa stanovovali enzymaticky na autoanalyzátore Cobas Mira (DIPRO). Apo-B, apo-AI a Lp(a) imunoturbidimetricky (Immuno AG Viedeo, Cobas Mira). Z pomeru apo-B : apo-AI sa vypoeítal rizikový index (RI).

Klasifikácia dyslipoproteinémie a lipoproteínových ochorení. Dyslipoproteinémia sa hodnotila jednak na základe WHO fenotypovej klasifikácie (4), jednak na základe genetickej klasifikácie na lipoproteínové ochorenia (32). Familiárna kombinovaná hyperlipoproteinémia sa diagnostikovala, ak v jednej rodine sa u viacerých rodinných príslušníkov vyskytovali rôzne formy DLP (IIA, IIA, IV, V) alebo aspoo u dvoch elenov rodiny DLP typ IIB. Sporadická kombinovaná hyperlipoproteinémia bola klasifikovaná vtedy, ak v rodine bol výskyt HLP typ IIB len u jedného elena rodiny. Primárna hypercholesterolémia sa hodnotila ako familiárna hypercholesterolémia (FH) vtedy, kei spaoala laboratórne a klinické kritériá pre túto nozologickú jednotku (HLP typ IIA, xantomatóza, výskyt ICHS v rodine) (19). Sporadická hypercholesterolémia sa hodnotila v prípade izolovaného výskytu HLP typ IIA v rodine, prieom nález u pacienta nespaoal kritériá diagnózy FH. Primárna-polygénovo podmienená hypercholesterolémia sa klasifikovala pri familiárnom výskyte HLP typ IIA v rodine a neprítomnosti klinického a anamnestického nálezu. Primárna hypertriglyceridémia sa diagnostikovala ako familiárna, kei bol v rodine výskyt HLP typ IV a V aspoo u troch elenov rodiny, alebo u dvoch elenov bol tento laboratórny nález prítomný poeas opakovaných vyšetrení. Sporadická hypertriglyceridémia bola klasifikovaná pri sporadickom výskyte HLP typ IV a V v rodine a sporadická hypoalfalipoproteinémia pri sporadickom výskyte zní?enej hladiny apo-AI.

Štatistická analýza

Popisná štatistika sa robila Studentovým t-testom a Mann-Whitney U-testom. Prevalencia dyslipoproteinémie sa hodnotila x2 testom. Vz?ah RA, veku a pohlavia k sledovaným parametrom sa hodnotil pomocou jednofaktorovej a viacfaktorovej analýzy rozptylu (ANOVA). Pearsonovou korelaenou analýzou sa hodnotila súvislos? medzi výskytom ochorenia (IM) a rodinnou anamnézou ku sledovaným parametrom. Štatistická analýza sa robila pomocou softwaru SAS a Statgraf.

Výsledky

Vychádzajúc z Fredricksonových fenotypových kritérií pre diagnózu DLP, jej najvyšší výskyt bol zistený v skupine IM(+), ktorý bol signifikantne vyšší ako u ich príbuzných IM(-) a v kontrolnej skupine (p < 0,0001) (tab. 1). Tabu3ka 2 demonštruje výskyt primárnej DLP v rodinách na základe genetickej klasifikácie. V IM rodinách sa zistila familiárna DLP v 54 % (bez sporadických foriem) a v kontrolných rodinách v 25%.

Tab. 1 Výskyt DLP v sledovaných skupinách.
Tab. 1 The occurence of DLP in the followed groups.
IM(+) - pacienti so stavom po veasnom infarkte myokardu (patients with premature myocardial infarction), IM(-) - príbuzní pacientov s prekonaným infarktom (the relatives of the patients with premature myocardial infarction), Kontrolná skupina (control group), DLP: dyslipoproteinémie (dyslipoproteinemias)
n - poeet (number), *** p < 0.001

Tab. 2 Výskyt lipidových ochorení v rodinách
Tab. 2 The occurence of the lipid disorderd in families.
* p < 0,05; ** p < 0,01

Vzh3adom na to, ?e pohlavie predstavuje geneticky determinovaný, nemodifikovate3ný faktor, ktorý ovplyvouje výskyt srdcocievnych ochorení a manifestáciu rôznych rizikových faktorov aterosklerózy, zaujímali nás hodnoty sledovaných parametrov vo všetkých troch analyzovaných skupinách na základe rozdelenia pod3a pohlavia (tab.3).

Tab. 3 Charakteristika vyšetrovaných osôb IM(+), IM(-) a kontrolnej skupiny pod3a pohlavia.
Tab. 3 Characteristics of the examined persons with MI, without MI and the control group.
IM(+) - pacienti so stavom po veasnom infarkte myokardu (patients with premature myocardial infarction), IM(-) - príbuzní pacientov s prekonaným infarktom (relatives of the patients with premature myocardial infarction), Kon - kontrolná skupina (control group), TKs - systolický tlak krvi, (systolic blood pressure), TKd - diastolický tlak krvi (diastolic blood pressure), BMI - index telesnej hmotnosti (body mass index), m - mu?i (men), ? - ?eny (female), Lp(a) - medián, RI - rizikový index (risk index). Hodnota v zátvorke (the value in the brackets) - SD (smerodajná odhýlka)(standard deviation),
*p < 0.05, ^p < 0.01, °p < 0.001

V skupine IM(+) sa nezistili štatisticky významné rozdiely medzi mu?mi a ?enami, okrem hodnôt BMI (p < 0,05), apo-AI (p < 0,001) a RI (p < 0,01). V skupine IM(-) boli zistené rozdiely v hodnotách týchto ukazovate3ov u BMI (p < 0,01), koncentrácie triglyceridov (tg) (p < 0,001) a apo-AI (p < 0,001), prieom priaznivejší profil bol zistený u ?ien. V kontrolnej skupine sa porovnaním hodnôt medzi mu?mi a ?enami zistili štatisticky významné rozdiely medzi mu?mi a ?enami vo všetkých sledovaných parametroch okrem hladín celkového cholesterolu (chol), apo-B a Lp(a).

Graf 1 Vplyv pohlavia na sledované parametre (ANOVA) u IM. Grafické znázornenie viacfaktorovej analýzy rozptylu zobrazuje štatisticky významný vplyv pohlavia na sledovaný modifikovate3ný parameter vektormi, ktoré sa neprekrývajú. Graph 1 The influence of the gender on the following parameters (ANOVA) in post MI patients. Graphical illustration of the multifactorial analysis of dispersion shows a statistically significant influence of gender on the followed factor modified by vectors, which do not overlap.

Vz?ah pohlavia k jednotlivým sledovaným parametrom sa hodnotil tie? pomocou jednofaktorovej analýzy rozptylu v kontrolných rodinách a viacfaktorovej analýzy rozptylu v rodinách IM (kde sa ako nezávisle premená pou?il faktor pohlavia a výskytu IM). Potvrdilo sa, ?e v rodinách s výskytom infarktu myokardu, pohlavie neoplyvouje ?iaden z ukazovate3ov okrem koncentrácie apo-AI (graf 1), kým v kontrolných roddinách bol štatisticky významný vplyv pohlavia zaznamenaný na hodnoty diastolického TK, BMI, tg, apo-AI a RI.

 Porovnaním hodnôt sledovaných parametrov medzi mu?mi IM(+) a mu?mi z kontrolných rodín sa zistili štatisticky vysoko významné rozdiely vo všetkých parametroch (p < 0.001). Mu?i IM(-) mali taktie? signifikantne rozdielne hodnoty sledovaných parametrov ne? kontrolná skupina s výnimkou celkového cholesterolu, apo-B, BMI a Lp(a). Porovnaním hodnôt medzi ?enami IM(+) a ?enami z kontrolných rodín sa nezistili štatisticky významné rozdiely v hladine apo-B, apo-AI a Lp(a). ?eny IM(-) sa neodlišovali od ?ien v kontrolnej skupine v koncentrácii celkového cholesterolu a apo-B, ostatné parametre boli posunuté do patologických hodnôt so štatisticky významným rozdielom.

Vzájomné súvislosti medzi sledovanými parametrami v skupinách IM(+), IM(-) a v kontrole sa hodnotili pomocou Pearsonovej korelaenej analýzy. Zistili sa rozdiely vo vz?ahoch medzi hodnotenými ukazovate3mi v skupine IM(+), a ostatnými dvoma skupinami [IM(-), Kontrolná skupina], ktoré mali podobnú charakteristiku. Graf 2 zjednodušeným spôsobom zobrazuje údaje z troch korelaených matíc pre všetky tri analyzované skupiny pacientov. Ukazuje, ?e u pacientov IM(+) je významne menej vz?ahov medzi jednotlivýni parametrami ne? v ostatných dvoch skupinách. Najvýraznejšie vidie? to, ?e u IM(+) pacientov nekoreluje s vekom ?iaden parameter charakterizujúci lipoproteínový metabolizmus okrem hladiny Lp(a), zatia3 eo v skupinách IM(-) a v kontrolnej skupine sa zaznamenala najvyššia korelácia práve s vekom.

Graf 2 Zjednodušená Pearsonova korelaená matica.
Graph 2 Simplified Pearson correlation matrix.

Vz?ah veku (na základe rozdelenia do vekových kategórií po dekádach) a RA sa hodnotil tie? pomocou jednofaktorovej analýzy rozptylu, prieom výsledky potvrdili údaje z Pearsonovej korelaenej analýzy. V kontrolnej skupine a u IM(-) sa zistil štatisticky významný vplyv veku na variabilitu všetkých sledovaných ukazovate3ov (p < 0,001). Oproti tomu, v skupine pacientov s diagnózou veasnej koronárnej sklerózy sa nezistil vplyv veku na variabilitu ?iadneho ukazovate3a, okrem hodnôt diastolického TK a Lp(a) (tab. 4).

Tab. 4 Vplyv veku na variabilitu parametrov u IM(+).
Tab. 4 The influence of age on parameters variability in patients with MI
p - hladina významnosti (the level of significance), r2 - index determinácie (the determination index), IM(+) -pacienti so stavom po veasnom infarkte myokardu (patients with premature myocardial infarction), TKs - systolický tlak krvi, (systolic blood pressure), TKd - diastolický tlak krvi (diastolic blood pressure), BMI - index telesnej hmotnosti (body mass index), m - mu?i (men), ? - ?eny (female), Lp(a) - medián, RI - rizikový index (risk index)

Diskusia

Pozitívna rodinná anamnéza je eastým nálezom u pacientov, ktorí prekonali IM a pova?uje sa za jeden z najvýznamnejších RF aterosklerózy. Familiárny výskyt ICHS a ciev sa vysvet3uje predovšetkým prostredníctvom poruchy lipoproteinového metabolizmu. Epidemiologické (7,17,21) aj klinické štúdie (case-control) (32,34) jednoznaene potvrdili úlohu plazmatických lipidov a lipoproteínov v etiopatogenéze srdcovocievnych ochorení. U väešiny DLP však neexistujú špecifické biochemické a molekulárne markery (1,8,14,25), ktoré by spo3ahlivo odhalili osoby s vysokým rizikom aterosklerotických stavov. Vzh3adom na genetickú predispozíciu DLP, sústreiuje sa výskum v oblasti aterosklerózy na rodiny a pacientov s pozitívnou RA, u ktorých je snaha objasni? súvislos? medzi ochorením a laboratórnym nálezom (16). Koneeným cie3om je nájs? eo najpresnejší diagnostický postup, vhodný pre primárnu i sekundárnu prevenciu.

V našej práci sme analyzovali súvislos? medzi tzv. nemodifikovate3nými (RA, vek, pohlavie) a modifikovate3nými (lipidy, apolipoproteíny, TK, BMI) rizikovými faktormi u pacientov, ktorí prekonali IM alebo aorto-koronárny bypass pre koronárnu aterosklerózu, u ich príbuzných charakterizovaných pozitívnou RA a v kontrolných rodinách s negatívnou rodinnou a osobnou anamnézou srdcovocievnych ochorení.

1. V rodinách s výskytom IM a koronárnej sklerózy sme zistili významne vyšší výskyt DLP u pacientov zo skupiny IM(+) a IM(-) ( 86%, 37%) ako u osôb z kontrolnej skupiny (25%). V IM rodinách bol, podobne ako v iných prácach (16,17), zistený najvyšší výskyt kombinovanej hyperlipoproteinémie (familiárnej alebo sporadickej), avšak v porovnaní s nimi bol 44% výskyt v našich rodinách porovnate3ný len s údajmi Vaverkovej a spol., ktorí zistili v rodinách pacientov po veasnej mozgovej cievnej príhode FKHL v 32% (34). Kei?e kombinovaná HLP je tie? jedným z prejavov metabolického syndrómu X (30,34) v rodinách, kde zis?ujeme spolu so stúpajúcim vekom kumuláciu najzáva?nejších RF, nie je prekvapením, ?e v rizikovej skupine sa zistili tie? signifikantne vyššie hodnoty TK a BMI. Vysvetlenie pre výrazne vyšší výskyt kombinovanej HLP v našich rodinách IM, ale aj v kontrolnej skupine, nie je pravdepodobne jednoznaené. Okrem nami zvolených diagnostických kritérií sa na oom s ureitos?ou podie3ajú nielen genetické faktory, ale tie? exogénne, a to predovšetkým spôsob stravovania a ?ivotosprávy (6,23).

Prekvapujúcim faktom pri hodnotení výskytu primárnych lipidových ochorení v rodinách bol významne vyšší výskyt primárnej hypercholesterolémie (24%, z toho 12% sporadickej) v kontrolných rodinách v porovnaní s 10% výskytom v rodinách IM, prieom u nich sporadická forma predstavovala 3%. Dôle?ité je však uvedomi? si, ?e v rodinách IM sa FH vyskytovala v polovici prípadov, t.j. v 5% z celkového výskytu familiárnych DLP, kým v zdravých kontrolných rodinách bol jej výskyt len v jednej rodine. Naše výsledky výskytu FH v IM rodinách zodpovedajú frekvencii tejto metabolickej poruchy v rodinách s výskytom veasného IM (8,19,25) a výskyt v kontrolných rodinách sa pribli?uje údajom z väešiny populácií, kde sa nezistil tzv. founder effect (22,26). Zdá sa teda, ?e v rodinách s výskytom infarktu myokardu sa nozologická jednotka s názvom familiárna hypercholesterolémia zistila s obdobnou frekvenciou ako v klasickej práci Goldsteina a spol. (17,18).

V rodinách s negatívnou RA sa na vysokom výskyte primárnej hypercholesterolémie podie3ala preva?ne polygénovo podmienená primárna hypercholesterolémia. V jej etiopatogenéze hrá významnú úlohu, okrem vplyvu polymorfizmov apolipoproteínov na hladinu cholesterolu (12,10,14), tie? faktor ?ivotosprávy (24). Extrémne vysoký výskyt hypercholesterolémie v kontrolných rodinách poukazuje na významnú úeas? exogénnych faktorov v jej manifestácii. Je menej pravdepodobné, ?e v slovenskej populácii by najvýznamnejšie polymorfizmy apolipoproteínov, ktoré sa podie3ajú na regulácií hladiny cholesterolu (10,25), mali inú frekvenciu ne? napr. v eeskej populácií, kde Poledne a spol. (31) nezistili iné frekvencie genotypov ne? u väešiny bielej populácie. Samozrejme, potvrdenie tohto predpokladu si vy?aduje genetickú analýzu na molekulárnej úrovni.

Ni?ší výskyt polygénovej hypercholesterolémie v rodinách IM ne? v kontrolných rodinách sa dá vysvetli? tie? vyšším výskytom takej formy DLP, kde sa metabolická porucha prejavuje výskytom vysokodenzných LDL (5,30,20) a/alebo poruchy reverzného transportu cholesterolu (2,27,28). Takáto metabolická porucha sa na nami vyšetrovanej laboratórnej úrovni mohla manifestova? ni?ším výskytom HLP typ IIA v rodinách s pozitívnou RA.

2. Vpyv pohlavia na hladinu plazmatických lipoproteínov je známy a bol potvrdený aj v prácach sledujúcich vplyv hormonálnej substitúcie na hladinu sérových lipidov a lipoproteínov (3). Naša analýza zameraná na vz?ah modifikovate3ných a nemodifikovate3ných RF v troch definovaných skupinách [IM(+), IM(-) a kontrolná skupina] ukázala, ?e vplyv pohlavia nie je rovnaký u osôb, ktoré majú genetické riziko AS, ako u osôb s negatívnou RA.

Porovnaním hodnôt sledovaných parametrov medzi mu?mi a ?enami sme zistili, ?e v kontrolných rodinách mali mu?i a ?eny najviac rozdielnych hodnôt vo vyšetrovaných parametroch, prieom štatisticky významný rozdiel nebol zistený len pre koncentrácie cholesterolu, apo-B a Lp(a), eo bolo v zhode aj s výsledkami analýzy rozptylu. V rodinách IM sa zistil vplyv pohlavia len na hladinu apo-AI.

Mo?ným vysvetlením štatisticky nevýznamného vplyvu pohlavia na sledované parametre v skupine pacientov s prekonaným infarktom myokardu by mohol by? vyšší vek ?ien, a teda aj ich postmenopauzálny status. Avšak priemerný vek ?ien a mu?ov v skupine IM(-) bol významne ni?ší ako v skupine IM(+), prieom rozdiely v sledovaných parametroch medzi mu?mi a ?enami boli tie? v tejto skupine minimálne. Viacfaktorová analýza rozptylu poukázala na to, ?e jediným ukazovate3om, ktorý pohlavie v rodinách s koronárnou aterosklerózou ovplyvoovalo, bola hladina apo-AI. Vysvet3uje to významne ni?ší výskyt koronárnej sklerózy u ?ien vo fertilnom veku, napriek pozitívnej RA a/alebo osobnej anamnéze, a to v dôsledku jeho úeasti v kontrole reverzného transportu cholesterolu (27,28,29).

Hodnotením rozdielov medzi troma sledovanými skupinami sa zistilo, ?e mu?i i ?eny z rizikových rodín mali významne rizikovejšie hodnoty v porovnaní s mu?mi a ?enami z kontrolnej skupiny. Zaujímavé však bolo zistenie, ?e ?eny IM(+) sa neodlišovali od ?ien z kontrolnej skupiny v hodnotách apo-B, apo-AI a LP(a), eo však mo?no vysvetli? aj malým poetom ?ien IM(+). Napriek tomu, ?e nie všetky sledované parametre ukázali štatisticky významné rozdiely medzi pohlaviami v rodinách s pozitívnou a negatívnou RA, sú naše výsledky v tomto smere zhodné s mnohými inými prácami, ktoré potvrdili, ?e pozitívna RA koreluje s patologickými hodnotami mnohých rizikových faktorov u ?ien i mu?ov (9,33).

3. Pozitívny vz?ah veku k manifestácii poruchy lipoproteínového metabolizmu je známy (29). V dostupnej literatúre sme však nenašli prácu, ktorá by hodnotila vz?ah veku a rodinnej a osobnej anamnézy koronárnej sklerózy ku modifikovate3ným RF. V našej práci sa zistilo, ?e vek ovplyvooval u pacientov s potvrdenou koronárnou sklerózou len hladinu Lp(a) a hodnoty diastolického TK. U osôb s pozitívnou RA - IM(-) a v kontrolnej skupine sa však zistil významný vplyv veku na variabilitu všetkých sledovaných parametrov. Vysvetli?, preeo v skupine najrizikovejších pacientov je relatívne malý vplyv veku na modifikovate3né rizikové faktory, je mo?né len špekultívne. Mo?no uva?ova? o komplexnom vplyve génov ve3kého úeinku, tzv. "gén-gén" interakcia a/alebo úeas?ou exogénnych faktorov, tzv. "gén-environment" interakcia (35).

Výsledky našej štúdie poukazujú na to, ?e na manifestácii koronárnej sklerózy a expresii RF v rodinách IM sa z nemodifikovate3ných RF významne podie3a pozitívna rodinná anamnéza. U pacientov s koronárnou sklerózou a u ich príbuzných sa nepotvrdil vplyv pohlavia na hodnoty sledovaných parametrov (s výnimkou apo-AI) a v skupine IM(+) vek ovplyvooval len hladinu Lp(a) a BMI. Zdá sa, ?e u skupiny pacientov s najzáva?nejším postihnutím, sa stierajú fyziologické metabolické vplyvy veku a pohlavia a dominuje porucha, ktorá má významnú genetickú determináciu.

Literatúra

1. Aalto-Setälä K, Gylling H, Helve E, et al. Genetic polymorphism of the apoliporptein B gene locus influences serum LDL cholesterol level in familial hypercholesterolemia. Hum Genet 1989;82:305-307.
2. Amouyel P, Isorez D, Bard J-M, et al. Parental history of early myocardial infarction is associated with decreased levels of lipoprotein AI in adolescents. Arteriosclerosis Thromb 1993;13:1640-1644.
3. Applebaum-Bowden D, McLean P, Steimetz A, et al. Lipoprotein, apolipoprotein, and lipolytic enzyme changes following estrogen administration in postmenopausal women. J Lipid Res 1989;30:1895-1906.
4. Beaumont JL, Carlson LA, Cooper GR, et al. Classification of hyperlipidemias and hyperlipoproteinemias. Bull WHO 1970;43:891-915.
5. Benfante RJ, Reed DM, McLean CJ, et al. Risk factors in middle age that predict early and onset of coronary heart disease. J Clin Epidemiol 1989;42:95-104.
6. Berg K. Molecular genetics and nutrition. In: Bourne GH. World review of nutrition and dietetics. Basel: S. Karger 1990:49-59.
7. Castelli WP, Garrison RJ, Wilson PWF, et al. Incidence of coronary heart disease and lipoprotein cholesterol levels: the Framingham Heart Study. JAMA, 1986;256:2835-2838.
8. Cuthbert JA, East CA, Bilheimer DW, et al: Detection of familial hypercholesterolemia by assying functional LDL receptors on lymphocytes. N Engl J Med 1986;314:879-883.
9. Davies MJ, Kriler DM, Katz D. Atherosclerosis: inhibition or regression as therapeutic possibilities. Br Heart J 1991;65: 302-310.
10. Davignon J, Gregg RE, Sing CF. Apoliporptein E and atherosclerosis. Arteriosclerosis 1988;8:1-21.
11. Dejager S, Bruckert E, Chapman MJ. Dense LDL subspecies with diminished oxidative resistance predominate in combined hyperlipidemia. J Lipid Res 1993;34:295-308.
12. Eichner JE, Kuller LH, Orchard TJ, et al. relation of apo-E phenotype to myocardial infarction and mortality from coronary heart disease. Am J Cardiol 1993;71:160-165.
13. European Atherosclerosis Society international task force for prevention of coronary heart disease. Prevention of coronary heart disease: scientific background and new clinical guidlines. Nutr Metab Cardiovasc Dis 1992;2:113-156.
14. Farese RV, Linton MF, Young SG. Apoliporpotien B mutations affecting cholesterol levels. J Int Med 1992;231:643-652.
15. Friedlander Y, Kark JD, Stien Y. Family history of myocardial infarction as an independent risk factor for coronary heart disease. Br Heart J 1985;53:382-387.
16. Genest JJ, Martin-Munley SS, McNamara JR, et al. Familial lipoprotein disorders in patients with premature coronary artery disease. Circulation 1992;85:2025-2033.
17. Goldstein JL, Schrott HG, Hazzard WR, et al. Hyperlipidemia in coronary heart disease. II. Genetic analysis of lipid levels in 176 families and delineation of a new inhereted disorder, combined hyperlipidemia. J Clin Invest 1973;52:1544-1568.
18. Goldstein JL, Hazzard WR, Schrott AG, et al. Hyperlipidaemia in coronary heart disease I. Lipid levels in 500 survivors of myocardial infarction. J Clin Invest 1973;52:1533-1543.
19. Goldstein JL, Brown MS. Familial hypercholesterolemia. In: Stanbury JB, Wyngaarden JB, Fredrickson DS, et al. The metabolic basis of inhereted disease. New York:Mc Graw-Hill 1983:672-712.
20. Haffner SM, Mykkänen L, Valdez RA, et al. LDL size and subclass pattern in a biethnic population. Arteriosclerosis Thromb, 1993;13:1623-1630.
21. Haheim LL, Holme I, Hjermann I, et al. The predictability of risk factors with respect to incidence and mortality of myocardial infarction and total mortality. A 12-year follow-up of the Oslo Study, Norway. J Int Med 1993;234:17-24.
22. Hobbs HH, Brown MS, Russel DW, et al. Deletion in the gene for the low-density-lipoprotein receptor in a majority of French Canadians with familial hypercholesterolemia. N Engl J Med 1987;317:734-737.
23. Katan MB, Beynen AC, De Vries JHM, et al. Existance of consistent hypo- and hyperresponders to dietary cholesterol in man. Am J Epidemiol 1986;123:221-234.
24. Katan MB, Beynen AC. Characteristics of human hypo- and hyperresponders to dietary cholesterol. Am J Epidemiol, 1987;125:387-399.
25. Leitersdorf E, Chakravati A, Hobbs HH. Polymorphic DNA haplotypes at the LDL receptor locus. Am J Hum Genet 1989;44:409-421.
26. Leitersdorf E, Van der Westhuyzen DR, Coetzee GA, et al. Two common gene mutations cause familial hypercholesterolemia in Africaners. J Clin Invest, 1989;84:954-961.
27. Miller GJ, Miller NE. Plasma HDL concentration and development of ischemic heart disease. Lancet 1975;1:16-19.
28. Nakamura R, Ohta T, Ikeda Y, et al. LDL inhibits the mediation of cholesetrol effelux from macrophage foam cells by apo-AI-containig lipoproteins. A putative mechanism for foam cell formation. Arterioscler Thromb 1993;13:1307-1316.
29. Ohta T, Hattori S, Murakami M, et al. Age and sex-related differences in lipoproteins containing apoprotein A-I. Arteriosclerosis, 1989;9:90-95.
30. Peeples LH, Carpenter, JW, Israel RG, et al. Alterations in LDLs in subjects with abdominal adiposity. Metabolism 1989;38:1029-1036.
31. Poledne R, Piša Z, Berg K. Normal genetic variation at the LDL receptor locus influences cholesterol levels in children. Clin Genet 1993;43:122-126.
32. Rašlová K, Hueková M, Hlava P, et al. Lipoprotein (a) in families with premature myocardial infarction. Relation to dyslipoproteinemia. Clin Lab 1993;39:643-650.
33. Stokes J, Kannel WB, Wolf PA. The relative importance of selected risk factors for various manifestations of cardiovascular disease among men and women from 35 to 64 years old: 30 years follow-up in the Framingham Study. Circulation 1987;75(Suppl V):V65-73.
34. Vaverková H, Ficker L., Vlachová I, et al. Reavenuv metabolický syndróm X v rodinách osob po poedeasné ischemické cévní mozkové poíhode. Vnitoní lék 1993;39:745-754.
35. Williams RR, Hunt SC, Hopkins PN, et al. Genetic basis of familial dyslipidemia and hypertension: 15-year result from Utah. Am J Hypertens 1993;6:319S-327S.