Bada V, Kucharská J, Gvozdjáková A, Braunová Z.

3rd Medical clinic and pharmacobiochemical laboratory, Comenius University, School of medicine, Bratislava

Water described as soft is low in dissolved calcium and magnesium. Some epidemiological studies have found a correlation between soft drinking water and higher cardiovascular mortality. Because these results at this time are inconclusive, further studies should be conducted. So much that there are no data on short term effect of soft drinking water on heart muscle.

Methods: male albino rats were divided into control (C) and experimental (Exp) group. Both gr. of animals were on the same standard laboratory food with stable concentration of all essential vitamins and minerals. Control gr. drank tap water from municipal water supply with conc. of Ca + Mg: 70,84 mg/l which represents by classification of US department of interior and water quality association as: moderately hard. Experimental gr. drank the water of the same concentration of minerals as we found in water supply in the water quality ass. as: soft after 3 days of exposure the animals were anesthetized by trhiopental, the beating heart removed and heart muscle mitochondria were isolated by Palmer using differencial centrifugation. The protein concentration in the mitochondrial suspension was estimated by Lowry. Oxidastive phosphorylation in the mitochondria was mesadured polarographically (Oxygraph Gilson, USA) using a Clark oxygene electrode. The concentration of natural antioxidant Coenzyme Q was estimated by HPLC method (LKB Pharmacia, Sveden). All measurements were made in duplicate paralell samples. Differences between control and experimental groups were estimated by Student´s t-test, and P value of < 0,05 was accepted as statistically significant.

Bada V, Kucharská J, Dulková K, Murín J, Mikla F, Kamenský G, Plevová N, Braunová Z, Gvozdjáková A.

III. interná klinika, NsP akad. L. Dérera, Bratislava

Cieľ: Etiopatogenéza viacerých chorôb sa spája s narušením rovnováhy medzi hladinami prirodzených antioxidantov a reaktívnych foriem kyslíka. Stanovenie hladín týchto látok nepatrí k rutinným diagnostickým postupom a v našej literatúre chýbajú relevantné údaje o spomínaných parametroch u pacientov hospitalizovaných z interných dôvodov. Cieľom našej práce bolo stanovenie úrovne oxidačného stresu v randomizovanom súbore chorých v deň ich prijatia na niektoré interné kliniky.

Metodika: Hladiny antioxidantov boli stanovené z heparinizovanej plazmy HPLC metódou, hladina nepriameho markera tvorby voľných radikálov MDA bola stanovená spekrofotometricky. Pacienti boli hodnotení jednak ako celok a potom v nasledujúcich skupinách podľa základnej dg: chronické srdcové zlyhanie (CHSZ) NYHA I.-II., NYHA II.-III. na podklade ICHS, Ci hepatis, DM 1, DM 2. Získané výsledky sme porovnávali s referenčným rozpätím platným pre európske krajiny.

Výsledky: Spomedzi sledovaných parametrov sme zaznamenali priemerné hladiny CoQ10 u všetkých hospitalizovaných pacientov znížené, naopak hladinu MDA zvýšenú. CoQ10 hladina bola v referenčom rozpätí spomedzi interných ochorení len u Ci hepatis, paradoxne tvorba MDA bola práve v tejto skupine chorých zvýšená najviac. Znížená hladina ubichinonu bola aj u oboch foriem diabetu, pričom u DM 1 sme zaznamenali druhú najvyššiu hladinu MDA. U pacientov s CHSZ sme podľa klasifikácie NYHA zaznamenali tendenciu k úmerne zníženým hladinám CoQ10 – viac u NYHA III.-IV. ako u NYHA I.-II. Zvýšené hladiny MDA sledovali túto tendenciu, ale s podstatne nižšou presvedčivosťou. Ostatné antioxidačné látky boli v referenčnom rozpätí.

Barcziová A.

SÚSCH, Bratislava

TLK je náročný katetrizačný výkon, ktorý je indikovaný pri niektorých diagnostických a terapeutických výkonoch. TLK je nielen náročný, ale aj potencionálne život ohrozujúci výkon. V prípade punkcie predsieňového septa na nesprávnom mieste môžeme zapríčiniť tamponádu perikardu – život ohrozujúca komplikácia.

Belanová B, Brežná M, Gomboš R.

SÚSCH, Bratislava

Cieľom včasnej rehabilitácie je vytvárať optimálne podmienky pre pozitívnu motiváciu pacienta, pre správnu ventiláciu pľúc, zachovanie aktívnej svalovej hmoty, prevenciu stagnácie krvi v akrálnych častiach tela, prevenciu vertebropatií. Už v predoperačnom období sa rehabilitácia zameriava na tieto aspekty. Pacienti III. skupiny NYHA absolvujú pred HTx kondičné cvičenie v telocvični formou skupinovej LTV, ktorá je významnou zložkou pohybového režimu z hľadiska kvality života pacienta – čakateľa.

Červeň J, Kollár J, Kerný J, Mokáň M.

I.interná klinika MFN, Martin

Pre fyziologickú jednodutinovú predsieňovú AAI kardiostimuláciu sú kandidátmi pacienti so syndrómom chorého sínusu (SSS), ak nemajú súčasne poruchu AV-prevodu. Paroxyzmálna fibrilácia predsiení (FP), flutter predsiení (FP 1) a supraventrikulárna tachykardia (SVT) sú charakteristickou súčasťou brady-tachy formy SSS.

Názory na implantáciu AAI systému u takýchto pacientov sa rôznia. Podľa niektorých autorov sú pacienti s brady-tachy formou SSS kontraindikovaní pre takýto spôsob stimulácie. Opačný názor je, že nie sú kontraindikovaní, ak predsieňová tachyarytmia verifikovaná Holterom v predimplantačnom období nebola častá (krajný názor až do 50 % počas monitorovania).

V súbore našich 144 pacientov, u ktorých bol implantovaný AAI systém v rokoch 1994 – 1998, sme zaznamenali výskyt paroxyzmov predsieňovej tachyarytmie v rámci brady-tachy syndrómu predimplantačne u 12 pacientov (8,3 %). V ďalšom sledovaní u štyroch z nich došlo k recidíve FP (2,87 %). U všetkých sme vykonali kardioverziu medikamentózne (chinidínom u dvoch, propafenónom u dvoch) na sínusový rytmus. Po kardioverzii sme ich ponechali na chronickej antiarytmickej farmakologickej liečbe a funkčnom AAI systéme. U žiadneho z nich nebolo potrebné zmeniť systém na DDD alebo VVI.

Dědič P, Dědičová K.

Novamed Med. Ctr., Banská Bystrica

TDE je farebne kódované dopllerovské zobrazenie pohybu srdcových stien a chlopní, umožňujúce presnú lokálnu diagnostiku „pomalého“ pohybu myokardu s vysokou časovou a priestorovou rozlišovacou schopnosťou.

V TDE sa nezobrazuje krvný prúd, ale pomalší pohyb tkanivových štruktúr. Využíva sa skutočnosť, že amplitúda echosignálu od pohybujúcej sa srdc. steny, chlopne a pod. je podstatne väčšia ako echo od pohybujúcich sa krvných elementov. Naopak rýchlosť pohybu srdc. stien a chlopní je niekoľkonásobne nižšia ako rýchlosť pohybu krviniek. Z týchto atribútov vychádza filtrácia surových obrazových dát umožňujúcich TDE zobrazenie.

V režime TDE je možné voliť ROI, resp. ľubovolne orientovanú priamkovú oblasť, so stanovením histogramu rýchlostí, resp. rýchlostného profilu, s kvanitatívnym vyhodnotením, hodnotenie rýchlostí pomocou PWTDE.

Veľkou prednosťou TDE je možnosť regionálneho hodnotenia pohybu srdových štruktúr, napr. myokardu (región poruchy systol. a diastol. funkcie ĽK).

TDE nachádza klinické využitie v oblasti:

Dúbrava J.

Oddelenie funkčnej diagnostiky, NsP Petržalka, Bratislava

V prehľadnom referáte sa uvádzajú súčasné aspekty viability myokardu, klinický význam a metódy jej hodnotenia.

Hlavným cieľom vyšetrovania viability je selekcia vhodných pacientov na koronárnu revaskularizáciu, ktorí z nej budú profitovať v dôsledku zlepšenej globálnej systolickej funkcie ľavej komory (ĽK). Revaskularizácia viabilného myokardu znamená nižšiu kardiovaskulárnu morbiditu a mortalitu oproti konzervatívnej liečbe. Viabilný nerevaskularizovaný myokard je prognosticky horší ako nekrotický myokard.

Identifikácia viabilného myokardu má významný prínos pri závažnej globálnej systolickej dysfunkcii ĽK (EF ĽK < 30 %). Za požadovaný rozsah viability sa pred revaskularizáciou považuje > 20 % masy ĽK. Vyšetrovanie viability nemá význam u pacientov s dostatočnou globálnou systolickou funkciou ĽK. Definitívne vymedzenie skupín pacientov, profitujúcich sa vyšetrenia viability t. č. nie jej známe.

Etablovanými metódami na detekciu viabilného myokardu sú v súčasnosti dobutamínová záťažová echokardiografia (DZE), 201T1 / 99mtc-scintrigrafia myokardu a pozitrónová emisná tomografia s 18f-deoxyglukózou. Senzitivita všetkých metód je porovnateľná (~= 80 %). Odlišujú sa špecifitou, ktorá je najvyššia pre DZE (80 – 85 %) a najnižšia pre 201T1-scintigrafiu (50 – 55 %).

Dúbrava J.

Oddelenie funkčnej diagnostiky, NsP Petržalka, Bratislava

Cieľ: 1. Posúdiť bezpečnosť a realizovateľnosť dobutamínovej záťažovej echokardiografie (DZE) v rutinnej praxi z aspektu subjektívnej tolerancie a objektívnych komplikácií; 2. porovnať v tomto zmysle dve formy DZE: a) „plnedávkovanú“ dobutamínovo-atropínovú záťažovú echokardiografiu (DAZE) (v indikácii diagnostiky ischemickej choroby srdca – ICHS), b) „nízkodávkovanú“ DZE (v indikácii hodnotenia viability myokardu).

Súbor a metodika: „Plnedávkovaná“ DAZE (do maximálnej dávky dobutamínu 40 ug/kg/min. + max. 1,0 mg atropínu) – 129 pacientov (55,0 % muži, priemerný vek 51,5 roka), „nízkodávkovaná“ DZE (do 10 ug/kg/min.) – 62 pacientov (75,8 % muži, priemerný vek 56,9 roka). DZE sme hodnotili analýzou digitálneho záznamu.

Viabilitu myokardu sme zistili u 42,4 % pacientov po akútnom infarkte myokardu (n = 33) a u 37,9 % pacientov s chronickou ICHS a globálnou systolickou dysfunkciou ĽK (n = 29) (NS).

Záver:

1. DZE (v oboch formách) považujeme za bezpečnú metódu

2. subjektívne sa signifikatne lepšie toleruje „nízkodávkovaná“ DZE

Dvorský J, Kňazeje M, Belicová M, Kerný J, Kollár J, Mokáň M.

I. interná klinika MFN, Martin

1,2Ferencik M, 1Pape LA.

1University of Massachusetts Medical School, Worcester, USA

2IV. interná klinika LF UK, Bratislava

The bicuspid aortic valve (BAV) is one of the most common congenital heart malformations, and is recognized as a frequent cause of aortic stenosis (AS), aortic regurgitation (AR), and/or infective endocarditis. Associated abnormalities of the ascending aorta include: aortic dilation, aneurysms, dissection, and coarctation. To better appreciate the clinically important valvular and aortic problems of BAV patients (pts), we studied their echocardiograms and medical records.

Methods: From the database of our tertiary care hospital we identified 237 pts with BAV. Of these, 55 pts with two complete echocardiographic evaluations at least six months apart were studied. Echocardiograms and medical records were reviewed.

Results: Our population of BAV pts was relatively young (mean age 43 ± 14 years) with strong male predilection (84 % men). Mean follow-up was 39 ± 25 months. On the echocardiograms we observed typical doming of the aortic valve in 36 pts, in 43 pts the aortic valve was thickened, and despite the pts´young age, in 18 the valve was calcified. Five pts had been diagnosed with coarctation during chilldhood. Initial aortic gradient was 30.6 ± 22.7 mmHg, with mean progression of 2.7 mmHg/year (95 % CI: 1.3 – 4.1) during follow-up. Moderate/severe AR was present at baseline in 22 pts. Progression of AR occurred in 11 pts overall during follow-up. Our BAV pts tended to have dilated aortas (mean aortic diameters: sinuses of Valsalva 36.1 ± 6.1 mm, proximal ascending aorta 36.1 ± 8.2 mm). Complications during follow-up occurred in 36 % of pts (4 pts had endocarditis, 1 pt had aortic dissection, 12 pts underwent aortic valve replacement, and 4 pts underwent Bentall procedure).

Filipová S.

Katedra kardiológie SPAM, Kardiologická klinika SÚSCH, Bratislava

Podľa odporúčaní európskych spoločností (1, 2, 3) prioritnými skupinami pri prevencii ICHS v klinickej praxi sú: 1) pacienti s manifestnou ICHS alebo iným manifestným AS cievnym ochorením; 2) asymptomatické osoby s osobitne vysokým rizikom: (a) osoby s výraznou hypercholesterolémiou alebo inou formou dyslipoproteinémie s diabetom alebo hypertenziou, (b) osoby s nahromadením viacerých rizikových faktorov; 3) blízki príbuzní: (a) pacientov, u ktorých sa predčasne manifestovala ICHS alebo iné AS cievne ochorenie, (b) asymptomatických osôb s mimoriadne vysokým rizikom; 4) ostatné osoby vyšetrované v rámci bežnej klinickej praxe.

Pojem „riziko ICHS“ určuje klasickú hladinu (pravdepodobnosť koronárnej príhody v nasledujúcich 10 rokoch v percentách). Štandardná tabuľka „RIZIKO ICHS“ sa dá použiť všeobecne pre všetkých pacientov okrem prvých 12 mesiacov od začiatku akútneho IM. Vstupnými údajmi sú: pohlavie, vek, fajčenie, systolický TK, hladina celkového cholesterolu v sére.

5 rizikových skupín (hladín rizika):

– nízkoriziková (menej ako 5 % pravdepodobnosti) koronárnej príhody v nasledujúcich 10 rokoch v %)
– mierne riziková (5 – 10 %)
– stredne riziková (10 – 20 %)
– vysokoriziková (20 – 40 %)
– veľmi vysokoriziková (viac ako 40 %)

O jednu hladinu vyššie je treba zaradiť jedincov:

– ktorí už majú diagnostikovanú ICHS, pacienti po IM
– ktorí majú pozitívnu RA (koronárnej príhody v mladom veku, diabetu alebo hypercholesterolémie)

Markery rizika budúcich možných akútnych koronárnych príhod:

– pretrvávajúca kľudová ischémia
– manifestné príznaky zlyhávania ĽK
– abnormálne neskoré  komorové potenciály
– znížená globálna systolická funkcia ĽK
– prítomnosť reziduálnej ischémiepri záťažovom EKG-teste
– veľký IM
– hypertrofia ĽK
– komplexné komorové arytmie
– viaccievne postihnutie podľa (Holter, záťaž) koronarografie
– abnormálna disperzia intevalu Q-Tc, J-Tc
– prekonaný infarkt myokardu

Filipová S, Škultétyová D, *Tyšler M, *Turzová M, *Rosík V, Riečanský I.

Katedra kardiológie SPAM, Kardiologická klinika SÚSCH, *Ústav merania SAV, Bratislava

Reziduálna ischémia po IM predstavuje signifikantný rizikový činiteľ závažných KVS komplikácií. Zmeny v anatomickom a patofyziologickom substráte – myokardiálnej ischémii a nekróze – ovplyvňujú rôznym spôsobom registrované povrchové elektrokardiologické parametre. V platných odporúčaniach pri štandardnej klinickej stratifikácii pacientov po akútnom IM sú zaradené najdostupnejšie metódy: 12-zvodové EKG, Holterovský EKG-monitoring, záťažový EKG-test, neskoré komorové potenciály = NKP). Pre posúdenie nestability repolarizácie možno využiť aj ďalšie EKG-metódy (VKG, EKG-mapovanie, disperzia intervalu QT).

Cieľom práce je testovanie hypotézy, či u pacientov po akútnom IM (liečených konzervatívne/intervenčne) časový vývoj repolarizácie (ST-T) sledovaných metódami vysokorozlišovacej EKG-fie (NKP) a odchýlkovým integrálovým EKG-mapovaním (DI-BSPM) predstavuje klinicky užitočný indikátor pretrvávajúcej reziduálnej ischémie a možných arytmických komplikácií.

Metódy a sledovaný súbor: Klinické vyšetrenie echoKG, vyšetrenie NKP a DI-BSPM sa realizovali u 154 pacientov po prvom akútnom IM jedenkrát 12 dní až tri mesiace a dvakrát štyri mesiace až tri roky po IM. 54 pacientov sa liečilo intervenčne (PTCA, CABG) a 100 konzervatívnou terapiou. Kontrolná skupina 335 osôb bez prekonaného IM slúžila pre kvantitatívnu analýzu NKP a DI-máp.

Galvánek J, Haeberleová S, Líška B.

Slovenský ústav srdcových chorôb, Bratislava

Cieľ: zistiť rozdiely v prežívaní dvoch skupín pacientov – kompletne (skupina A) a nekompletne (skupina B) revaskularizovaných – operovaných pre ischemickú chorobu srdca v Slovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave s dlhodobým sledovaním – 7 rokov.

Pacienti boli operovaní v období od 1. 1. 1992 do 31. 8. 1993. Kompletne revaskularizovaných bolo 157 (78,5 %) a nekompletne 43 (21,5 %) pacientov. Obe skupiny sa signifikantne neodlišovali zastúpením pohlaví, priemerným vekom, výskytom hypertenzie, DM, NYHA III. a IV. st., IM pred operáciou, ejekčnou frakciou ĽK, endiastol. tlakom. V skupine A bolo našitých 481 by-passov – 3,06 by-pass/pacient a v skupine B 109 – 2,53 by-pass/pacient (p < 0,05).

Perioperačná mortalita bola 5,7 % vs. 9,3 % (NS), dlhodobá 5,7 % vs. 13,9 % (p < 0,05) a celková 11,4 % vs. 23,2 % (p < 0,05) skupina A vs. skupina B.

Po 7 rokoch od operácie má denné stenokardie 17,4 % vs. 25,9 % pacientov v skupine A vs. B. Celkove 19 % pacientov. Rovnaké percento pacientov z oboch skupín hospitalizovali jednorázove (21 % vs. 19 %) i opakovane (6 % vs. 4 %). Výskyt infarktu myokardu po operácii bol vyšší v skupine A (26,2 % vs. 11,1 % A vs. B). (Grafy-trendy každý rok od operácie). V porovnaní s inými zahraničnými pracoviskami sú výsledky približne rovnaké. Prežívanie po 7 rokoch je 84,1 % v skupine A a 69,8 % v skupine B. Celkové prežívanie pacientov po 7 rokoch sledovania je 81 %.

Galvánek J, Haeberleová S, Líška B.

Slovenský ústav srdcových chorôb, Bratislava

Cieľ: porovnanie dvoch 200-člených skupín pacientov operovaných pre ischemickú chorobu srdca v rokoch 1992 – 1993 (skupina A) a v roku 2000 (skupina B).

200 pacientov v rokoch 1992 – 1993 bolo operovaných počas 20 mesiacov, v roku 2000 za 4,5 mesiaca (p < 0,05). Priemerný vek bol 54,6 vs. 60,8 roka (p < 0,05), NYHA III. a IV. 81 % vs. 88 % (NS), priemerný počet hospitalizačných dní 26,1 vs. 17,5 (p < 0,05), EF 56 % vs. 49 % (NS), stenóza HK 18 % vs. 17 % (NS) použitie ľavej artétie mammaria interna 55,5 % vs. 64,9 % (p < 0,05), priemerný čas operácie (min.) 280 vs. 179 (p < 0,05), priemerný čas ECC 110 vs 72 (p < 0,05), priemerný čas klemu na aorte 63 vs. 41 (p < 0,05) skupina A vs. B. Z pooperačných komplikácií bola reoperácia pre ischémie myokardu v 2 % vs. 0,9 % (NS), reoperácia pre krvácanie 3,5 % vs. 3,6 % (NS), resutúra sterna 4 % vs. 3,6 % (NS), dialýza 0 % vs. 0,5 % (NS), balóniková kontrapulzácia 0 % vs. 1 % (NS), reoperácia pre ischémiu po predchádzajúcej operácii 0 % vs. 4,5 % (p < 0,05), mors in tabula 3 % vs. 0 % (p < 0,05) v skupinách A vs. B.

Gašpar Ľ, Hlinšťáková S, Dukát A,, Michalko Ľ.

II. interná klinika FN a LFUK, Bratislava

Cieľ: Dokumentovať výskyt EKG-zmien a poukázať tak na možné kardiálne komplikácie endoskopického vyšetrenia.

Metodika: K Holter EKG-monitorovaniu sme použili prístroj Marquette-Hellige, SR-10. Gastroduodenoskopia sa realizovala prístrojom Olympus GIF Q 20.

Súbor: Vyšetrili sme 18 pacientov s priemerným vekom 73 rokov (1945 – 1986) s nálezom chronickej fibrilácie predsiení.

Výsledky: Pri priemernom čase monitorovania EKG 22 h malo 12 pacientov nález komplexnej formy srdcovej dysrytmie podľa Lownovej klasifikácie, z nich 6 i počas endoskopie.

Gazdíková A, Gvozdjáková A, *Kucharská J, Spustová V, *Braunová Z, Dzúrik R.

Ústav preventívnej a klinickej medicíny, Klinika imunológie a farmakoterapie, Bratislava

*Farmakobiochemické laboratórium III. internej kliniky LFUK, Bratislava

Oxidačný stres a znížená funkcia antioxidačných obranných systémov organizmu sa podieľajú na vzniku a vývoji nefropatií a ich komplikácií, najmä u pacientov s poškodením funkcie mitochondrií v rôznych tkanivách. Mitochondriálne nefropatie sú charakterizované zníženou hladinou koenzýmu Q10 (CoQ10) – kľúčového zdroja energie v organizme so silnými antioxidačnými vlastnosťami.

Cieľ: a) Zistiť bazálne hladiny antioxidantov (CoQ10, vitamínu E, beta-karoténu), peroxidáciu lipidov (MDA) u pacientov s nefropatiami;

b) U pacientov s nedostatkom CoQ10 porovnať účinok doplnkovej antioxidačnej terapie (DAT) (1) s E-vitamínom, C-vitamínom a riboflavínom oproti (2) 1. + CoQ10 na obličkové funkcie, oxidačný stav a antioxidačný systém u pacientov s nefropatiami.

Materiál a metódy: Do sledovania sme zaradili 15 pacientov s primárnymi nefropatiami (10 s chronickou tubulointersticiálnou nefritídou, 5 s renálnou tubulárnou acidózou) s priemerným vekom 61 rokov (19 – 82 rokov). Priemerná hodnota sérového kreatinínu bola 189,3 ± 44,7 µmol/l a klírensu kreatinínu 0,79 ± 0,12 ml/s. Deviati pacienti sa liečili aj pre ochorenie kardiovaskulárneho systému a traja užívali statíny. U všetkých sme vyšetrili funkcie obličiek, lipidové spektrum, peroxidáciu lipidov, antioxidačný stav (CoQ10, vitamín E, beta-karotén) (1) pred začatím liečby, (2) štyri týždne po DAT s dennou dávkou 100 mg E vitamínu, 100 mg C vitamínu a 30 mg riboflavínu, (3) 8 týždňov – ako v bode 2. + 240 mg CoQ10. CoQ10-Q-Gel TM FORTE poskytla firma Tischcon Corp., USA, (4) 12 týždňov – ako v bode 3.

Výsledky: Po 12-týždňovej DAT aj s CoQ10 sme zaznamenali zníženie frakčnej exkrécie a-amino dusíka a zvýšenie vylučovania amoniaku močom. Ostatné funkčné parametre obličiek a lipidového spektra počas sledovania neboli štatisticky významne zmenené. Vstupné hodnoty CoQ10 v krvi a v plazme u pacientov s nefropatiami dosahovali iba 25 % dolnej fyziologickej hranice. Po 4-týždňovom účinku CoQ10 sa hladiny CoQ10 v krvi aj v plazme zvýšili 14-násobne, po po 8-týždňovom účinku CoQ10 v krvi 16-násobne a v plazme 18-násobne. Vstupné hladiny MDA u pacientov s nefropatiami sú štatisticky významne zvýšené oproti kontrolným hodnotám a počas DAT sa štatisticky významne nemenili.

Záver: Naše výsledky potvrdzujú údaje o nedostatku CoQ10 a zvýšení peroxidácie lipidov u pacientov s nefropatiami. Perorálna substitúcia CoQ10 môže predstavovať DAT popri liečbe základných faktorov progresie nefropatie. Subjektívne pacienti znášali liečbu dobre, nežiaduce účinky sa počas liečby nevyskytli.

Gerová M, Bernátová I, Hanáčková I, 1Juráni M.

Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, Bratislava, 1Ústav biochémie a genetiky živočíchov SAV, Ivánka pri Dunaji

Cieľ: Sledovala sa otázka, či a ako reflektuje kardiovaskulárny systém novorodencov na dlhodobý deficit nitric oxidu (NO) s následným vysokým tlakom rodičov.

Súbory a metodika: Zostavili sa tri skupiny mláďat potkanov: Prvá (E1) – mláďatá rodičov zaťažených inhibíciou NO syntázy (NOS) a vysokým TK (L-NAME 40 mg/kg/deň/4 týždne); druhá (E2) – mláďatá, ktorých matka len po pôrode bola zaťažená inhibíciou NOS a vzostupom TK; tretia (K) – mláďatá kontrolné, zhodné vekom.

Výsledky: Zistilo sa: (1) vysoká mortalita mláďat dosahujúca viac ako 60 % u E1, nie u E2 skupiny; (2) znížená telesná váha u E1 a E2 skupín; (3) znížená váha srdca, ale pomer váha srdca/tela sa nemenil u E1 a E2 v porovnaní s kontrolami; (4) koncentrácia proteínov v myokarde poklesla u E1 a E2; (5) výrazne sa znížila aktivita NO syntázy v myokarde u oboch experimentálnych skupín; (6) TK meraný trikrát v priebehu štvrtého týždňa života bol výrazne zvýšený u E1 a E2 – čo zodpovedá predpokladanej zníženej tvorbe NO v dôsledku poklesu aktivity NOS v myokarde a pravdepodobne i v cievnej stene; (7) aktivita ornitín dekarboxylázy – markera tvorby polyamínov podporujúcich rast, bola v myokarde významne zvýšená u E1 a E2. V aorte zvýšenie dosiahlo hranicu významnosti u E1, nie u E2. Nález je však paradoxný vzhľadom na fakt, že rast srdca i koncentrácia proteínov v myokarde boli znížené u oboch experimentálnych skupín.

Goncalvesová E, Fabián J, Lesný P, Štefanková I.

SÚSCH, Bratislava

Zhodnotenie prognózy je zásadným krokom pri indikácii transplantácie srdca (HTx). Nedostatok darcov núti zaraďovať na čakaciu listinu len chorých s nízkou pravdepodobnosťou jednoročného prežitia. Ak vezmeme do úvahy, že v prvom roku po HTx umiera 20 % príjemcov (v nasledujúcich rokoch už len 7 – 10 %), tak by šanca na jednoročné prežitie čakateľa nemala byť väčšia ako 80 %. V terénnej praxi je najcennejším ukazovateľom prognózy funkčný stav. Ejekčná frakcia (EF) < 25 % sa spája s vysokým rizikom smrti, avšak pri rozhodovaní o HTx je EF slabým prediktorom indiviuálnej prognózy.

Retrospektívnym porovnávaním viacerých neinvazívnych paramatrov medzi skupinou 36 kandidátov HTx, ktorí od vyšetrenia žili > 6 mesiacov a skupinou 22, ktorí zomreli v priebehu polroka od vyšetrenia, sme zistili významný rozdiel (p < 0,05) v sérovej koncentrácii urey (8,2 vs 10,6 mmol/l), Na (143 vs 135), aktivity ALT (0,51 vs 0,88 ukat/l,) a zmeny TK kľud/vrchol záťaže pri ergometrii (28 vs 12 mgHg, p < 0,05). Za prognosticky najcennejšiu objektívnu informáciu sa považuje spotreba kyslíka na vrchole záťaže, pri spiroergometrickom vyšetrení od marca 2000.

Goncalvesová E, Fabián J, Lesný P, Pacák J.

SÚSCH, Bratislava

Zlyhanie srdca (ZS) je syndróm s multiorgánovou manifestáciou. Pri chronickom zlyhaní srdca sa v portálnej véne (PV) mení charakter toku. Normálne kontinuálny prietok sa stáva pulzatilný.

Cieľom práce bolo zistiť u chorých v pokročilom štádiu zlyhania srdca: 1) výskyt pulzatilného toku v PV; 2) vzťah rozdielu vrcholových prietokových rýchlostí v diastole a systole (DSD-PV) a ďalších vybraných parametrov centrálnej hemodynamiky a biochemických ukazovateľov kongesívnej lézie pečene.

Vyšetrili sme 60 pacientov (51 mužov) v priemernom veku 44,7 ± 19,3 roka s ťažkou poruchou systolickej funkcie ľavej komory (ejekčná frakcia [medián ± SD] = 18,6 ± 2,7 %). Pulzatilné prúdenie sme definovali ako vrcholovú rýchlosť toku v systole o 25 % menšiu ako v diastole.

Pulzatilný prietok cez PV sme zistili u 54 (90 %) chorých. Potvrdili sme signifikantnú lineárnu koreláciu medzi DSD-PV a tlakom v pravej predsieni, pľúcnou vaskulárnou rezistenciou a stredným tlakom v pľúcnici (p < 0,01, r = 0,47, 0,62, 0,51 resp.). Významný (p < 0,01) rozdiel v DSD-PV sme zistili medzi pacientami s hladinou sérového bilirubínu < 30 a >/= 30 µmol/l (6,6 ± 4,4 vs. 13,4 ± 3,9 cm/s).

Gonsorčík J, Olexa P, Kučinský R, Szeghy D, Franko J.

IV. interná klinika FN L. Pasteura, UPJŠ, Košice

Artériová hypertenzia je jednou z najčastejších príčin paroxyzmálnej fibrilácie predsiení (FP). Cieľom práce bolo zistiť prediktívnu hodnotu trvania vlny P u hypertonikov s dispozíciou k FP bez dokumentovania arytmie.

Súbor a metodika: Autori vyšetrili 40 chorých s hypertenznou chorobou (19 mužov/21 žien, priemerný vek 60 ± 10 rokov, bez manifestácie ICHS a dysfunkcie sinusoatriálneho uzla) vysokorozlišovacou elektrokardigrafiou s určením trvania vlny P (Pw-dur) a transezofágovou kardiostimuláciou (TEKS) s cieľom indukcie FP. Štatistické hodnotenie sa vykonalo pomocou Wilcoxonovho testu.

Výsledky: Pacienti s FPO indukovanou TEKS mali signifikantne dlhšie trvanie Pw-dur (112,9 ± 17,0 ms) v porovnaní s chorými bez FP (99,7 ± 15,0 ms) (p < 0,001). Hypertrofia ľavej komory zistená echokardiograficky signifikantne korelovala s inducibilitou FP pri TEKS (p < 0,001). Pw-dur > 120 ms identifikuje skupinu chorých s rizikom paroxyzmálnej FP so senzitiviou 67 %, špecificitou 73 %, pozitívnou prediktívnou hodnotou 30 % a negatívnou prediktívnou hodnotou 92 %.

Grocký M, Babčák M1, Frajt J.

Kardiocentrum a 1I. interné oddelenie NsP, Prešov

Disekcia aorty predstavuje závažné ochorenie, ktoré si vyžaduje absolútnu istotu pri stanovení, resp. vylúčení diagnózy. Diagnostický proces vzhľadom na akútne ohrozenie života pacienta musí byť uskutočnený veľmi rýchle a precízne.

V prípadoch nie typického priebehu disekcie steny aorty môžu symptómy a klinický priebeh ochorenia mylne viesť diagnostický proces nesprávnym smerom. V popredí ťažkostí pacienta sú príznaky spôsobené ischémiou alebo infarktom orgánov vyživovaných postihnutými vetvami aorty – odstupujúcimi z oblúka alebo descedentnej hrudnej a brušnej aorty.

Autori prezentujú kazuistiku pacientky, u ktorej bol klinický obraz disekcie aorty maskovaný ťažkosťami zo strany GIT-u (obraz náhlej príhody brušnej), obličiek (akútne renálne zlyhanie), hematologickou poruchou (DI a neskôr vývojom tamponády srdca a intrapleurálneho hematómu.

Diagnostický proces bol zameraný na systémové, nádorové ochorenia, resp. hematologické poruchy: až TEE vyšetrenie dokázalo disekciu aorty a NMR a CT vyšetrenia pomohli určiť typ a rozsah postihnutia.

Autori v práci tiež uvádzajú literárne údaje týkajúce sa prevalencie netypických prejavov aortálnej disekcie pri postihnutí rôznych orgánov a orgánových systémov.

Gvozdjáková A, Kucharská J, Braunová Z.

Pharmacobiochemical Laboratory, Medical Faculty, Comenius University, Bratislava

Chronic effect of ethanol is associated with disturbances in morphology, function and metabolism of the heart muscle leading to alcoholic cardiomyopathy development. Increased production of free oxygen radicals and decreased function of defense antioxidant systems are involved in pathobiochemical mechanism of ethanol effect. Coenzyme Q10 (CoQ10) is an endogenous antioxidant localized mainly in mitochondria of cardiomyocytes. It is a key part of mitochondrial respiratory chain necessary for ATP production. In experimental studies  with chronic ethanol effect we proved diminished mitochondrial respiratory chaim function. Aim of this study was to investigate acute effect of ethanol and CoQ10 in humans. Results: Volunteers were divided to 2 groups: 1. group – treated with 120 mg of CoQ10 (Q-GEL TM, Tishcon Corp., USA). After 4 hours tle level of CoQ10 in plasma increased at 18,7 %, total cholesterol slighly decreased (8,99 %). No changes were in HDL-chol, a-tocopherol and ß-carotene. 2. group – treated with 120 mg of CoQ10 for 3 days. Blood and plasma analyses were performed before and 4 hours after ethanol and CoQ10 intake. In comparison with baseline CoQ10 levels in blood decreased at 9,15 %, in plasma at 44,5 %. MDA (malondialdehyde) decreased at 26,6 %, total cholesterol at 11,9 %. Conclusion: The results contribute to the knowledge of pathobiochemical changes of antioxidants and oxidative stress in relation to ethanol and CoQ10.

Hraška V, Kaldarárová M*, Soják V, Krajči M, Kántorová A, Kunovský P+

Oddelenie detskej kardiochirugie, +Oddelenie intenzívnej starostlivosti, *Oddelenie detskej kardiológie, DFNsP, Bratislava

Cieľ: Cieľom štúdie bolo analyzovať výsledky dosiahnuté s anatomickou korekciou (ASO) transpozície veľkých ciev (DF-TGA) v stredne dlhodobom sledovaní.

Súbor a metodika: Od novembra 1993 do decembra 1994 bolo 104 pacientov s D-TGA a pridruženými anomáliami anatomicky korigovaných, 77 pacientov malo jednoduchú D-TGA, zvyšných 24 pacientov malo D-TGA s hemodynamicky závažným komorovým defektom (VSD). Priemerný vek pri operácii bol 15,4 ± 21,6.

Výsledky: Celková mortalita bola 6,7 % (7 pacientov). Prežívanie, s priemernou dĺžkou sledovania tri roky, je 93,4 v prvom roku a nemení sa do 5. roka sledovania. Žiadny pacient nezomrel počas sledovania. Pacienti, ktorí boli operovaní po roku 1996, mali signifikantne (P = 0,026) lepšie prežívanie v porovnaní s pacientami operovanými v skoršom období. Za posledné tri roky (1997 – 1999) sme nezaznamenali ani jedno úmrtie medzi 46 operovanými pacientami. Jeden pacient (0,9 %) bol reoperovaný pre kombináciu supraaortálnej stenózy a odstupovej stenózy ľavého ramena pľúcnej artérie. Všetci pacienti sú vo funkčnej skupine NYHA I, s normálnou funkciou ľavej komory, bez porúch rytmu a nutnosti medikamentóznej liečby. Pľúcna stenóza (gradient > 30 mmHg) sa zistila u dvoch pacientov (1,9 %). Suficientnú neaortálnu chlopňu má 75 pacientov (71 %), stopová insuficiencia sa zistila u 29 pacientov (28 %) a jeden pacient má viac ako prvostupňovú insuficienciu (0,9 %). Kontrolná koronarografia zistila u dvoch pacientov oklúziu cirkumflexnej artérie s dostatočným kolaterálnym riečiskom, bez scitigraficky zisteného perfúzneho defektu.

Hraška V, Krajči M, Vršanská V*, Kaldárárová M*, Aref N.

Oddelenie detskej kardiochirugie, *Oddelenie detskej kardiológie, DFNsP, Bratislava

Cieľ: Cieľom štúdie bolo analyzovať výsledky dosiahnuté s náhradou aortálneho koreňa pľúcnym autograftom (Rossovou operáciou) u detí s vrodeným postihnutím aortálnej chlopne v zmysle insuficiencie respektíve stenózy.

Súbor a metodika: Od decembra 1997 do apríla 2000 sa u 19 pacientov realizovala Rossova operácia technikou náhrady celého aortálneho koreňa pulmonálnym cylindrom a reimplantáciou koronárnych artérií. Chýbajúci pulmonálny koreň bol nahradený bovinným chlopňovým konduitom (traja pacienti), resp. pulmonálnym homograftom (16 pacienti). Indikáciou k operácii bola u 18 pacientov hemodynamicky závažná aortálna insuficiencia (10 pacientov), prípadne v kombinácii so stenózou (8 pacientov). U jedného pacienta s hemodynamickou závažnou stenózou sa realizovala Ross-Konnova operácia s rozšírením výtokového traktu ľavej komory. Z prídavných výkonov sa realizovala resekcia subaortálnej membrány u troch pacientov, resekcia výtokového traktu pravej komory u jedného pacienta. Vzhľadom na diskrepanciu vo veľkosti aortálneho a pulmonálneho anulu bolo potrebné anuloplasticky zúžiť aortálny koreň v troch prípadoch. Priemerný vek pri operácii bol 12,9 ± 4,1 roka (od 4,5 do 17 rokov).

Výsledky: Prežívanie, s priemernou dĺžkou sledovania 11,9 mesiaca, je 100 %. Žiadna, resp. stopová neaortálna insuficiencia sa zistilia u 11 pacientov (58 %), prvostupňová insuficiencia u 7 pacientov (37 %). U jedného pacienta so štrukturálnou anomáliou pulmonálnej chlopne sa zistila II. stupňová neaortálna insuficiencia. Optimálny funkčný efekt náhrady aortálneho koreňa sa dosiahol u 95 % pacientov. Na chlopňovom konduite v pulmonálnej pozícii sa nezistila ani u jedného pacienta hemodynamicky závažnejšia stenóza, resp. insuficiencia. V sledovanom období došlo k signifikantnému (p < 0,001) poklesu diastolického rozmeru ľavej komory (LVDd) v absolútnom i indexovanom vyjadrení. Zvyšné ECHOkardiografické hodnoty (FS, EF) boli v normálnom rozsahu. U žiadneho pacienta sa nezaznamenali poruchy rytmu, u štyroch pacientov sa zistila invertovaná T vlna. 32 % pacientov je bez liečby, zvyšní pacienti sú na kardiotonickej liečbe, ktorá je prolongovaná 6 až 12 mesiacov po operácii v závislosti od klinického stavu.

Hricák V, Sumbal J, Kozlovský, M, Tomašovič B, Zárecký P.

Slovak Institute, Bratislava, Slovak Republic

Objective: To evaluate the efficacy of unfractioned heparin (UFH) versus low molecular weight heparin (LMWH) in high-risk with ACS (IIIB3/IIIC3; Braunwald classification).

Methods: On admission to CCU 46 patients were randomized in two groups. The UFH group was treated by continuous infusion to adjust APTT 1,5 – 2 times of control. The LMWH group was treated with subcutaneous dalteparine 2 times daily in dose 120 I.U./kg. Stabilization, failure of treatment, occurence of myocardial infarction and hemorrhagic complications were evaluated. Differences between group were tested by a Student t-test.

Results: Results are summarized in table 1. The UFH arm of the study was stopped due to a considerably better outcome in the LMWH group.

Hricák V.

SÚSCH, Bratislava

Pozadie problému: Infekčná endokarditída (IE) ostáva závažným život ohrozujúcim ochorením. Správne indikovaná antibiotická profylaxia môže znížiť riziko vzniku IE. Problémom ostáva ovládanie a dodržiavanie profylaktických protokolov v klinickej praxi.

Cieľ: Zistenie stavu poznania a aplikácie antibiotickej profylaxie internistami, stomatológmi a kardiológmi v klinickej praxi na Slovensku.

Metóda: Prieskumná štúdia (1997 – 1998) pomocou ankety, ktorú vyplnilo 25 internistov, 35 stomatológov a 24 kardiológov zo Slovenskej republiky.

Výsledky: 1. V súčasnosti sú jednotlivé postupy v profylaxii IE dobre rozpracované. Európsky konsenzus predstavuje rozumnú, jednoduchú a flexibilnú orientáciu profylaxie IE. 2. V práci predkladáme záverečné výsledky aplikácie profylaxie IE na Slovensku.

Chňupa P, Zárecký P, Šimková I*, Kozlovský M, Postulka J, Riečanský I.

Kardiologická klinika SÚSCH, Katedra kardiológie SPAM*, Bratislava

Pacienti s ischemickou chorobou srdca a zlou funkciou ľavej komory majú zlú prognózu. Revaskularizácia myokardu, či už chirurgická alebo formou angioplastiky (PTCA) môže podstatne zlepšiť prognózu pacienta. Dôležitým prediktorom operačnej mortality i pooperačného prežívania sa javí prítomnosť viabilného myokardu, pričom najlepšiu pozitívnu prediktívnu hodnotu v detekcii viabilného myokardu má dobutamínová echokardiografia (DE).

V práci prezentujeme naše skúsenosti s týmto vyšetrením u 39 pacientov s ICHS, so zníženou systolickou funkciou ľavej komory s EF Ł 35 %. U 17 pacientov s priemerným vekom 58 rokov sme detekovali viabilný myokard. Všetci boli revaskularizovaní, z toho 12 chirurgicky a 5 angioplastikou. EF sa v tejto skupine zlepšila z 28 ± 5 % na 33 ± 5 %. U 22 pacientov s priemerným vekom 56 rokov sme viabilný myokard nedokázali, z nich 4 boli zaradení do transplantačného programu a 18 ponechaní na konzervatívnej liečbe.

Jelok, I., 1Synak, R., 1Veselý, J., Grožajová, M.

Kardiologická klinika SÚSCH, 1KNM OÚ sv. Alžbety, Bratislava

Vyšetrenie perfúznej scintigrafie myokardu si stále udržiava svoje nezastupiteľné miesto v diagnostickom algoritme a stratifikácii ICHS. V spolupráci KNM OÚ sv. Alžbety a SÚSCH sme vyšetrili v priebehu posledných 18 rokov viac ako 2000 pacientov. Počas tohto obdobia prešla metodika výraznými kvalitatívnymi zmenami: 1. V oblasti techniky sme prešli od jednoduchého planárneho vyšetrenia k vyšetreniu tomografickému (SPECT) a neskôr k metóde hradlovanej emisnej jednofotónovej tomografie (GATED SPECT). 2. V oblasti rádiofarmák sa popri dnes už klasickom 201Tl stále viac používali 99mTc značkové preparáty (MIBI, MYOVIEW). V najbližšom období sa toto spektrum u nás rozšíri o najprogresívnejšiu metódu detekcie perfúzie a viability myokardu o Pozitrónovú emisnú tomografiu (PET) považovanú dnes za zlatý štandard v diagnostike viability myokardu.

Z našich súseností vyplýva:

Jesenský T, Prexta E, Studenčan M.

Kardiocentrum, Kardiologické oddelenie, FNsP, Tr. SNP 1, Košice

Srdcové zlyhanie sa v posledných desaťročiach stalo jedným z najzávažnejších problémov kardiovaskulárnej medicíny. Súčasné štatistiky týkajúce sa mortality pacientov so srdcovým zlyhaním sú veľmi nepriaznivé.

V súbore 133 pacientov so srdcovým zlyhaním, hospitalizovaných v priebehu roka 1999 na koronárnej jednotke nášho oddelenia, bol pri prijatí u 106 (78,5 %) klinický obraz ľavostrannej kardiálnej dekompenzácie (z toho 48, t. j. 35,5 % pľúcny edém), u dvoch (1,5 %) kardiogénny šok a u 25 (20 %) príznaky obojstranného srdcového zlyhania. Analyzovali sme príčiny, ktoré viedli ku kardiálnej dekompenzácii vyžadujúcej hospitalizáciu. Bližšie sme analyzovali podskupinu pacientov, kde príčinou hospitalizácie bola nedostatočná liečba a progredujúce chronické srdcové zlyhanie. Rehospitalizácie sa v našom súbore vyskytli u 12 (9 %) pacientov. Priemerná doba hospitalizácie na KJ predstavovala 3,9 dňa. V tejto fáze hospitalizácie zomrelo 13 (10 %) pacientov.

Jevčáková J, Čornák V, Studenčan M.

Kardiocentrum, FNsP, Tr, SNP 1, Košice

Za obdobie jedného roka bolo na Kardiochirurgickom oddelení v Košiciach urgentne operovaných 27 pacientov. V 22 prípadoch išlo o revaskularizačný výkon u pacientov s nestabilnou angínou pektoris, v jednom prípade o kuriózny prípad chirurgicky riešenej pseudoaneuryzmy ĽK a súčasnej revaskularizcie pravej koronárnej artérie. V ďalších 4 prípadoch to boli fenestrácie perikardu pre hemodynamicky závažné perikardiálne výpotky.

Juhás S, Kováčová A, Studenčan M, Pella D.

Kardiocentrum, Kardiologické oddelenie, FNsP, Tr. SNP 1, Košice, II. interná klinika FNsP, Tr,. SNP 1, Košice

Cieľom štúdie bolo sledovanie vzťahu sérových hladín apolipoproteínov A-1, B (Apo A-1, B) a sérových lipidov k závažnosti koronárnej choroby srdca (KCHS) overenej koronárnou angiografiou. Výsledky sme porovnali s kontrolnou skupinou jedincov (skupina 1, n = 20) s normálnym koronarografickým nálezom a bez objektívnych príznakov ischemickej choroby srdca. Skupina 2 (n = 13) mala miernu formu KCHS (zúženie priesvitu koronárnej tepny < 70 %), skupina 3 (n = 76) mala stredne závažné koronárne postihnutie (zúženie > 70 % jednej alebo dvoch väčších koronárnych vetiev) a skupina 4 (n = 20) mala ťažkú formu koronárneho postihnutia (zúženie > 70 % troch koronárnych tepien, alebo zúženie hlavného kmeňa > 50 %). Priemerný vek v skupine bez KCHS bol 48,3 ± 6,6 roka a v celom súbore s KCHS 53,4 ± 9,4 roka.

Rizikové faktory ischemickej choroby srdca sa vyskytovali v skupine 1: obezita 25 %, fajčenie 10 %, artériová hypertenzia 35 %, cukrovka 0 %,; v skupine 2: 38 %, 38 %, 62 %, 23%; v skupine 3: 53 %, 46 %, 47 %, 20 %; v skupine 4: 55 %, 55 %, 45 %, 35 %. Štatistické porovnanie ukázalo signifikantne vyššie hladiny Apo B a nižší Apo A-1/B pomer iba v skupine 3 oproti skupine 1 (P < 0,05), pritom nebol žiadny rozdiel v hladinách Apo A-1. Celkový cholesterol (C-CHOL) a triacylglyceroly boli signifikantne vyššie v skupine 2 a 3. LDL cholesterol a pomer C-CHOL/HDL cholest. boli signifikantne vyššie v skupine 2, 3 a 4 v porovnaní so skupinou 1 (P < 0,05). HDL cholesterol bol signifikantne nižší v skupine 3 a 4 (P < 0,05). Skupinu 3 sme rozdelili na chorých s prekonaným infarktom myokardu (IM, n = 47) a bez IM (n = 29). Nenašli sme signifikantné rozdiely medzi týmito dvomi skupinani v hladinách Apo A-1, B a sérových lipidov.

Jurkovičová O, Moťovská Z, Cagáň S, Trnovec T, Wimmerová S, Besedová I.

IV. interná klinika, Bratislava

Cieľ: Na základe analýzy údajov získaných z projektu Ministerstva zdravotníctva „Audit diagnostického a liečebného postupu u chorých s akútnymi koronárnymi syndrómami“ (AUDIT) podať informáciu o tom, aký je na Slovensku aktuálny stav farmakoterapie akútneho infarktu myokardu (AIM) vo včasnom období hospitalizácie (VOH).

Súbor a metodika: Analýza farmakologickej liečby AIM vo VOH sa vykonala vo súbore 3123 chorých zaradených do AUDITU, ktorí boli hospitalizovaní s diagnózou prvého alebo ďalšieho AIM. AUDIT sa realizoval počas 1 roka, od 16. 9. 1997 do 15. 9. 1998 a podieľalo sa na ňom 66 pracovísk z celého Slovenska.

Výsledky: Liečbu kyselinou acetylosalicylovou (výlučne Anopyrín) dostalo 80,7 % chorých. Trombolytická liečba (TLL) (výlučne streptokinázou) sa vykonala u 34,6 % chorých. U chorých bez kontraindikácií voči TLL bol podiel trombolyzovaných chorých 38,4 %. Podiel TLL liečených chorých s eleváciami segmentov ST alebo s blokádou ľavého ramienka činil 43,6 % a podiel takýchto chorých bez kontraindikácií voči TLL 49,2 %. Najčastejšími príčinami nepodania TLL bol neskorý príchod u 40,7 %, nejednoznačná indikácia u 29,9 % a kontraindikácie u 16,1 % chorých. Liečba betablokátormi sa realizovala u 45,8 % chorých, pričom betablookátory p. o. dostalo 43,5 % a i.v. iba 3,6 % chorých Inhibítormi ACE bolo v súvislosti s AIM liečených 58,4 % chorých, od 1. dňa hospitalizácie 26,0 %, od 2. – 3. dňa 20,5 % a od 4. dňa a neskôr 11,9 % chorých. Nitráty sa použili u 96,2 % chorých, z toho i.v. u 43,6 % chorých. Blokátory kalciového kanála dostalo 5,4 % chorých, nefidipín iba 0,8 % chorých. Liečba heparínom sa realizovala u 85,9 % chorých, z toho nízkomolekulovým heparínom u 22,8 % chorých. Antiarytmikum I. triedy dostalo 11,0 % chorých, z toho mezokaín 7,3 % chorých, antiarytmikum III. tiedy 2,0 % chorých. Opiátmi bolo liečených 37,8 %, analgetikami 28,0 %, diueritkami 18,2 % a digoxínom 7,5 % chorých. Liečba MgSO4 sa realizovala celkove u 10,4 % chorých, pred TLL u 8,2 % a po TLL u 3,7 % chorých.

Kaldararová M, Valentíková M, Vršanská V.

DKC DFNsP, Bratislava

V Detskom kardiocentre v Bratislave je v súčasnosti sledovaných 329 pacientov s vrodenou chybou srdca vo veku 18 rokov a starších. Je to 150 žien (45,6 %) a 179 mužov (54,4 %) vo veku 18 – 57 rokov, priem. 21,1 roka.

221 pacientov (67 %) je po operačnom alebo katetrizačnom riešení chyby. U 16 z nich (4,8 %) je potrebný ďalší zákrok, prípadne potrebu zákroku môžeme predpokladať (výmena konduitu, ďalší stupeň riešenia jednokomorovej cirkulácie, nutnosť riešiť závažnú aortálnu insuficienciu...). U ďalších 42 pacientov (12,8 %) – ešte neriešených – je indikovaný operačný alebo katetrizačný zákrok, alebo indikácia je len otázkou času (hraniční pacienti).

Samostatnú skupinu tvorí 26 pacientov (7,9 %) s komplexnou srdcovou chybou po kompletnej korekcii (fontanovské riešenie jednokomorovej cirkuálcie, atriálna korekcia transpozície veľkých ciev, arteficiálne nahradenie chlopne...) a 13 pacienti (4 %) s inoperabilnou VCC, ktorí pre zvýšené riziko výskytu závažných komplikácií vyžadujú zvýšenú starostlivosť kardiológa.

Kalužay J, André I, Jurkovičová O, Zahin M, Ponťuch P.

IV. interná klinika LF UK, Bratislava

Cieľ: Cieľom práce bolo získať prehľad o etiologických faktoroch, základných klinických charakteristikách a spôsobe manažmentu chorých s paroxyzmálnou fibriláciou predsiení.

Súbor a metodika: Súbor tvorilo 73 pacientov so 78 epizódami paroxyzmálnej fibrilácie predsiení. Do súboru sme zaradili všetkých chorých, ktorí boli hospitalizovaní s uvedenou diagnózou na IV. internej klinike LFUK v období od 1. 8. 1997 do 1. 8. 1999. Štatisticky sme spracovali údaje získané retrospektívne z dostupnej zdravotnej dokumentácie.

Výsledky: Z ochorení, vedúcich k fibrilácii predsiení, sa vyskytli najčastejšie artériová hypertenzia u 37 (50,7 %) chorých a ischemická choroba srdca u 26 (35,6 %) chorých, chlopňové chyby sme zistili u 13 (17,8 %) pacientov. U 21 (28,8 %) pacientov zaradených do súboru sme nezistili príčinu vzniku fibrilácie predsiení. Spontánnu verziu na sínusový rytmus sme zaznamenali v 32 (41,0 %) epizódach, v 22 (28,2 %) prípadoch bola uspešná samotná farmakologická verzia, v 15 (19,2 %) prípadoch samotná elektrická verzia. V 4 (5,1 %) prípadoch sme po neúspešnej elektrickej verzii úspešne použili antiarytmikum, v 5 (6,4 %) prípadoch sme po neúspešnom pokuse o verziu farmakologicky realizovali úspešnú elektrickú kardioverziu. V antiarytmickej profylaxii po verzii sa najčastejšie použil propafenón 16x (20,5 %) a digitalis 10x (12,8 %). V profylaxii tromboembolickej komplikácie po verzii na sínusový rytmus bol 20x (25,6 %) odporúčaný warfarin, 34x (43,6 %) anopyrín, 10x (12,8 %) bola odporúčaná kombinácia warfarínu s anopyrínom a 12x (15,4 %) nebola odporúčaná žiadna antikoagulačná liečba (2x bol pacient preložený s liečbou heparínom).

Kamenský G, Piknová E, Lisý L*, Polák E**, Plevová N, Drahoš P.

Oddelenie neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky, *Nervová klinika, **Interné oddelenie, NsP Ružinov, Bratislava

Prítomnosť kalcifikácií mitrálneho prstenca (KMP) i aortálnych plakov predikuje vyššiu incidenciu rekurentných embolických príhod, závažnejší stupeň koronárnej choroby srdca a vyššiu kardiálnu mortalitu. Neexistujú však údaje, ktoré by hodnotili vplyv prítomnosti oboch nálezov súčasne v prospektívnom sledovaní.,

Cieľ práce: Posúdiť vplyv aortálnych plakov a KMP na incidenciu NCMP, úmrtí súvisiacich s NCMP a kardiálnu mortalitu v 2-ročnom prospektívnom sledovaní.

Pacienti a metodika: 100 konsekutívnych pacientov, u ktorých sme vykonali transezofágové (TEE) vyšetrenie a detekovali sme prítomnosť aortálnych plakov (skupina AOP+) (69 ± 9,4 rokov, rozsah 33 – 93 rokov, 49 mužov a 51 žien) a 49 vekovo a pohlavím podobnú konrolnú skupinu bez TEE nálezu aortálnych plakov (skupina AOP-) (69,4 ± 7,8 rokov, rozsah 46 – 89 rokov, 27 mužov, 22 žien) sme prospektívne sledovali 32 ± 9,7 mesiacov s cieľom posúdiť incidenciu embolických NCMP, úmrtí súvisiacich s NCMP a celkovú kardiálnu mortalitu. Súčasne sme hodnotili vplyv prítomnosti alebo neprítomnosti KMP na tieto parametre.

Výsledky: V porovnaní s kontrolnou skupinou mali pacienti s aortálnymi plakmi (AOP+) signifikantne častejšie artériovú hypertenziu (p < 0,001), hypercholesterolémiu (p < 0,001), anamnézu fajčenia (p < 0,001), KMP (p < 0,001) a aterosklerotické zmeny na karotických artériách (p < 0,05). Počas 2-ročného sledovania skupina pacientov AOP+ mala signifikantne vyššiu incidenciu NCMP (p < 0,001), úmrtí súvisiacich s NCMP (p < 0,005) a celkovú kardiálnu mortalitu (p < 0,05) ako kontrolná skupina. Pacienti, ktorí mali súčasne detekované aortálne plaky a KMP mali počas 2-ročného sledovania signifikantne vyššiu incidenciu úmrtí súvisiacich s NCMP ((p < 0,0001, 16,0-krát vyššiu) a celkovú kardiálnu mortalitu (p < 0,005, 4,2krát vyššiu) v porovnaní so skupinou bez prítomnosti KMP, ale s aortálnymi plakmi. Pri použití multivariačnej regresnej analýzy jedinými nezávislými prediktormi NCMP boli KMP (p < 0,01, F = 6,35) a hypercholesterolémia (p < 0,05, F = 4,78). Nezávislými prediktormi kardiálnej mortality a NCMP boli KMP (p < 0,05. F = 4,95) a vek (p < 0,000001, F= 20,67). Nezávislými prediktormi súčasnej prítomnosti aortálnych plakov a KMP boli KCHS (p < 0,00001, F = 36,78), NCMP (p < 0,005, F = 12,99), hypertenzia (p < 0,001, F = 11,22), ženské pohlavie (p < 0,01, F = 7,55) a hypercholesterolémie (p < 0,005, F = 7,39).

Kanáliková K, Holomáň M, Jelok I.

Slovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava

Úvod: Priemerné prežívanie pacientov s hemodynamicky závažnou nekorigovanou koarktáciou aorty je 35 rokov. Cieľom práce je zhodnotenie výsledkov primárnej korekcie koarktácie dospelých pacientov.

Pacienti a metodika: Prezentujeme 7 dospelých pacientov (18 – 49 r.) s koarktáciou aorty, ktorí boli operovaní v rokoch 1992 – 1998. Šiesti mali v anamnéze dlhodobo liečenú závažnú systémovú hypertenziu. Lokalizácia koarktácie bola v oblasti ligamentum arteriosum pri priemernom gradiente na descendetnej aorte 69 mmHg (64 – 89). Nezistili sme závažné stenózy iných ciev. TK gradient medzi hornými a dolnými končatinami bol 38 – 54 mmHg. V piatich prípadoch sme riešili korekciu koarktácie plastikou, dvom pacientom sme resekovali koarktovanú časť descendentnej aorty s následnou anastomózou „end-to-end“. Pri kontrolách 3 – 8 rokov po operácii sme hodnotili klinický stav pacienta, výsledky echokardiografického a ergometrického vyšetrenia.

Výsledky: Nezaznamenali sme včasné a neskoré úmrtie. Fyzická výkonnosť pacientov (NYHA II) a dobrá systolická funkcia ľavej komory sa po operácii nezmenila. Perzistovala systémová hypertenzia (6), ale miernejšieho stupňa ako pred operačným výkonom. Po záťaži sme nezaznamenali tlakový gradient medzi hornými a dolnými končatinami. Traja pacienti (operovaní v 5. decéniu) mali počas ergometrického vyšetrenia (3 r. po operácii) hypertenznú krízu.

Kanáliková K, Chňupa P, Fischer V, Šimková I, Havlínová K, Hudec V.

Slovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, Bratislava

Úvod: Traumatická trikuspidálna a mitrálna insuficiencia (TI, MI) vzniká najčastejšie pri nepenetrujúcom poranení hrudníka. Cieľom práce je poukázať na význam echokardiografie pri diagnostike, liečbe a pooperačnom sledovaní pacientov s poúrazovou TI a MI.

Pacienti a metodika: Päť pacientov (priemerný vek 29 r): 5 s TI a 1 s MI po tupom poranení hrudníka. Transezofageálne vyšetrenie (TEE) poukazuje u pacientov s TI na prolaps cípov trikuspidálnej chlopne v dôsledku ruptúry papilárnych svalov, regurgitáciu IV. st. a dilatáciu pravých oddielov srdca. Jeden z pacientov mal okrem TI súčasne obraz ruptúry voľnej steny pravej predsiene a ďalší defekt komorového septa (DKS). Pacient s MI bol v pľúcnom edéme pri TEE obraze ruptúry papilárneho svalu mitrálnej chlopne. Po neinvazívnom vyšetrení sme indikovali operáciu.

Výsledky: Korekciu TI sme v troch prípadoch riešili semilunárnou anuloplastikou (DeVega), u ďalších dvoch náhradou chlopne bioprotézou. VSD sme uzavreli záplatou. Jedného z pacientov po anuloplastike a sutúre voľnej steny pravej predsiene sme museli po 6 r. reoperovať (náhrada chlopne bioprotézou). Pacientovi s MI sa nahradila chlopňa umelou protézou. Vo všetkých prípadoch sa realizovalo peroperačné TEE. Nezaznamenali sme včasné a neskoré úmrtie. Pooperačné obdobie bolo komplikované multiorgánovým postihnutím v dôsledku polytraumy. Pri kontrole za 2 – 7 r. po operácii sme zistili dobrú fyzickú výkonnosť pacientov.

Kántorová A, Soják V, Balážová E*, Holáň Mx, Hraška V.

Oddelenie detskej kardiochirurgie DFNsP, *Kardiologické oddelenie DFNsP, xOddelenie funkčnej diagnostiky DFNsP, Bratislava

Cieľ: Analýza výsledkov chirurgickej korekcie TOF s PS od roku 1994 do roku 1999, identifikácia rizikových faktorov anoxických záchvatov, stanovenie optimálneho liečebného protokolu na našom pracovisku.

Súbor a metodika: Retrospektívna štúdia sumarizujúca výsledky dosahované chirugickou korekciou TOF s PS u pacientov operovaných na našom pracovisku, identifikácia rizikových faktorov anoxických záchvatov.

Výsledky: V období od roku 1994 do roku 1999 bolo na našom pracovisku operovaných 143 pacientov. Boli použité dva liečebné protokoly. Liečebný protokol # 1 zahŕňa etapové riešenie TOF – paliáciu a následnú kompletnú korekciu vo veku 1 až 3 roky. Liečebný protokol # 2 zahŕňa primárnu kompletnú korekciu v závislosti od klinického stavu (aj v novorodeneckom období, resp. elektívne vo veku 3 až 6 mesiacov).

Zo 143 pacientov zomrelo 5 (3,5 %). Priemerný vek pri operácii bol 2,76 ± 2,5 roka. Priemerná dĺžka sledovania pacientov bola 2,8 ± 1,6 roka. Dlhodobé prežívanie pacientov po chirurgickej korekcii TOF s PS je v prvom roku 97 % a do piateho roku sledovania sa nemení. Výsledky dosahované vo vekovej kategórii 0 – 6 mesiacov sú identické so staršími vekovými kategóriami (p = 0,952). Prežívanie pacientov liečených podľa liečebného protokolu # 2 je 99 % (z 90 pacientov zomrel 1) a v dlhodobm sledovaní sa nemení. Typ liečebného protokolu (protokol # 1) bol identifikovaný ako jediný rizikový faktor úmrtia (p = 0,0427).

Univarietnou analýzou sme identifikovali dva rizikové faktory anoxického záchvatu – saturácie O2 < 78 % (p = 0,0467) a hematokrit > 0,40 (p = 0,0187). Liečba propranololom neeliminovala riziko anoxického záchvatu.

Kerný J, Belicová M, Červeň J, Dvorský J ,Kňazeje M, Kollár J, Vladár Ľ, Mokáň M.

I. interná klinika, FN, Martin

Kerný J, Belicová M, Červeň J, Dvorský J, Kňazeje M, Kollár J, Vladár Ľ, Mokáň M.

I. interná klinika, FN, Martin

Autori v práci analyzujú výskyt pľúcneho edému pri akútnom infarkte myokardu (AIM). Rozoberajú prínos klinického obrazu, hemodynamických parametrov: MO, tlaku v zaklinení (PWP), centrálneho venózneho tlaku (CVT), ako aj parametrov z ECHO vyšetrenia.: EF ĽK, parametre diastolickej dysfunkcie, poruchy kinetiky, podľa ktorých sa dal presne kvantifikovať stupeň srdcovej slabosti, jeho charakter a mohla sa bezprostredne nasadiť adektátna liečba.

Kinčešová M, Lizáková K.

Transplantačné oddelenie, SÚSCH, Bratislava

Hemodynamické vyšetrenie je nevyhnutné u pacientov v konečnej fáze srdcového zlyhania, pri úvahe o transplantácii srdca.

Fixovaná pľúcna hypertenzia je kontraindikáciou pre HTx.

Ošetrovateľská starostlivosť zahŕňa prípravu, meranie hemodynamiky a testovanie a pozorovanie pacienta po ukončení merania.

Termodilučný katéter je zavedený na Oddelení invazívnej kardiológie za kontroly roentgenu do pravého srdca.

Meranie je zaznamenané na špeciálnom monitore s tlačiarňou, preto je potrebná technická zdatnosť obsluhujúcej sestry. Počas merania a testovania sleduje TK, P a stav pacienta. Veľmi dôležitá je komunikácia sestry s pacientom pri vyšetrení. Odborné termíny, samotný katéter a očakávanie výsledku sú veľké stresové faktory, ktoré môže sestra vhodným rozhovorom rozptýliť.

Klimas J1, Bachárová L2, Kyselovič J1

1Farmaceutická fakulta, UK, Bratislava, 2Medzinárodné laserové centrum, Bratislava

Cieľ: Analýza zmien amplitúdy QRS a ich vzťah k mase ľavej komory (MĽK) v inciálnej fáze rozvoja hypertenzie u SHR potkanov.

Materiál a metóda: V experimente boli použité 12 a 20-dňové spontánne hypertenzné potkany kmeňa SHR, ktoré boli porovnávané s rovnako starými normoteznými potkanmi WKY. Zvieratám boli v tiopentalovej anestéze zaznamenané ortogonálne Frankove elektrokardiogramy, z ktorých bola počítaná priestorová veľkosť maximálneho vektora QRS (QRSmax). Po utratení im bola odvážená ľavá komora srdca. Špecifický potenciál myokardu (SP) bol počítaný ako pomer QRSmax ku HĽK.

Výsledky: Priemerný systolický krvný tlak skupiny SHR sa zvýšil počas sledovaného obdobia z 165 ± 3 mmHg na 195 ± 11 mmHg a rovnako signifikantne došlo k nárastu MĽK (p < 0,001). Zmeny u WKY boli v rámci normálnych hodnôt. Hodnoty QRSmax u SHR sa nezmenili, u WKY signifikantne narástli (p < 0,01) a boli výrazne vyššie v porovnaní s rovnako starými zvieratami SHR. Hodnoty SP u SHR potkanov zaznamenali signifikantný pokles (p < 0,05), naopak u WKY nárast (p < 0,01). Priemerné hodnoty SP u WKY boli významne vyššie v porovnaní s SHR (12-týždňové: p < 0,01, 20-týždňové: p < 0,001).

Kmeč P, Vršanský D, Kováč E.

Kardiocentrum, Banská Bystrica

Úvod: Vrodené srdcové chyby (VCC) sa vyskytujú aj v dospelom veku. Prevalencia v populácii sa uvádza okolo 0,07 %. Patria sem ochorenia, u ktorých chyba v detskom veku nebola rozpoznaná, ďalej sú to VCC, ktoré v detstve boli diagnostikované, ale z rôznych príčin neboli operované a napokon je to skupina operovaných VCC, ktoré v dospelosti vyžadujú dlhodobé sledovanie.

Cieľ: Cieľom práce je zhodnotiť pacientov s VCC v dospelosti, ktorí boli diagnostikovaní a operovaní v Kardiocentre v Banskej Bystrici.

Pacienti a metodika: Za obdobie 1996 – 2000 bolo v kardiocentre v B.Bystrici kardiochirurgicky riešených celkove 63 pacientov s VCC, čo predstavuje 11% podiel celkovo operovaných pacientov. Veková hranica bola 13 – 53 rokov, priemer 39 rokov. Anylýza operovaných VCC:

Plastika ASD 34 pacientov

Plastika ASD s korekciou anom. drenáže pľ. žíl 10 pacientov

Plastika VSD 5 pacientov

Korekcia inkompletného AV kanálu 2 pacienti

Korekcia Fallotovej tetralógie 7 pacientov

Korekcia koarktácie ao 5 pacientov

Exitus bol v 1 prípade 37 ročnej pacientky s inkompletným AV kanálom v dôsledku pooperačného zlyhania ĽK.

Kňazeje M, Kerný J, Dvorský J, Belicová M, Mokáň M.

I. interná klinika FN, Martin

Cieľ: Najčastejším arytmogénnym substrátom u pacientov s pretrvávajúcou komorovu tachykardiou je jazva po infarkte myokardu. Zdôrazňujeme význam včasnej a adekvátnej liečby akútneho infarktu myokardu, nielen z hľadiska funkcie ĽK a primárnych porúch rytmu, ale aj pre riziko vzniku sekundárnych malígnych komorových dysrytmií.

Kazuistika: 69-ročný pacient s anamnézou námahovej angíny pektoris, po prechodenom diafragmatickom Q infarkte myokardu bol prijatý na kliniku pre paroxyzmus pretrvávajúcej komorovej tachykardie, ktorá bola ukončená farmakologicky. Počas hospitalizácie zrealizované vyšetrenia zamerané na stratifikáciu rizika náhlej smriti (2DE, Holterov monitoring, NKP, variabilita R-R) a koronarografické vyšetrenie (90 % stenóza PKA). Vzhľadom na neprítomnosť prejavov koronárnej insuficiencie počas treadmill-záťažového testu a jednocievne koronárne postihnutie, nebol u pacienta indikovaný revaskularizačný zákrok. Elektrofyziologickým vyšetrením bola indukovaná pretrvávajúca komorová tachykardia a pacientovi bol implantovaný ICD.

Kňazeje M, Kerný J, Belicová M, Mokáň M.

I. interná klinika FN, Martin

Cieľ: Poukázať na prínos skráteného head-up tilt testu v diagnostike synkopálnych stavov, ktorý sa odlišuje od klasického protokolu skrátením natívnej fázy vyšetrenia o 25 min.

Súbor: 33 pacientov (9M + 24 Ž) vo veku 34 ± 16 s anamnézou synkopy (počet epizód 4 ± 3) alebo opakovaných presynkopálnych stavov, po vylúčení inej príčiny synkopy (neurologické vyšetrenie, EKG, 2DE, Holterov monitoring).

Metóda: Vyšetrenie v ranných hodinách po celonočnom hladovaní, s vynechaním liekov aspoň tri dni, s výnimkou liekov užívajúcich už pred epizódou synkopy. Monitoring TK á 5 min. a EKG kontinuálne, 10 min. kľud v horizontálnej polohe, následne sklopenie do záklonu 60 stupňov na 20 min. Pri nevyprovokovaní synkopy následne podaný NTG 1 tbl. s.l. a pokračovanie v teste ďalších 25 min., resp. do vyprovokovania synkopy.

Výsledky: 4 pacienti (12 %) malo pozitívny test už počas natívnej fázy, 29 pacientov (88 %) nemalo symptómy pred podaním NTG s.l. Z týchto pacientov malo následne pozitívny test 19 (65 %). Celkove bol test pozitívny u 23 z 33 pacientov (70 %). Priemerný čas do nástupu synkopy v natívnej fáze bol 15 ± 3 min. a po farmakologickej stimulácii 4 ± 3 min.

Kohn R, Moťovská Z, Podoba J, Schmidtová K, Babušíková F, Rusnák B.

I. nterná klinika FNsP akad. Dérera, SPAM, SÚSCH, Bratislava

Endogénne látky podobné digoxínu a ouabaínu predstavujú skupinu steroidných látok („endogénych kardioglykozidov“), ktorých hlavným zdrojom sú nadobličky. Cieľom práce bolo vyšetriť endogénne digoxínu podobné látky u chorých so závažným stázovým zlyhaním srdca a u chorých s primárnym hyperaldosteronizmom.

V súbore 9 pacientov so stázovým zlyhaním srdca s edémom pľúc a u 4 pacientov s primárnym hyperaldosteronizmom sa vyšetrili endogénne digoxínu podobné látky v sére. Žiadny z pacientov nebol liečený digoxínom. Kontrolný súbor tvorilo 17 zdravých lekárov. Digoxínu podobné látky sa vyšetrili enzýmoimunoanalytickou metódou, ktorá sa používa pri stanovení hladín digoxínu v sére.

Prítomnosť digoxínu podobných látok v sére sa dokázala u všetkých vyšetrených; ich koncentrácie boli vyššie u chorých so stázovým zlyhaním srdca (0,333 ± 0,021 ug/l) ako u zdravých (0,29 ± 0,01 ug/l). Napriek tomu, že išlo len o malý rozdiel, tento bol štatisticky významný (p = 0,03). Koncentrácie digoxínu podobných látok v sére chorých s primárnym hyperaldosteronizmom (0,286 ± 0,005 ug/l) sa nelíšili od zdravých.

Kovář F, Mečiar P, Kurray P.

Kardiologické oddelenie, NsP F. D. Roosevelta, Banská Bystrica

Úvod: Rýchle a kompletné spriechodnenie infarktovej koronárnej tepny (IKT) je rozhodujúcim cieľom liečby v časných štúdiach akútneho infarktu myokardu (AIM). Najpoužívanejšou reperfúznou liečbou je iv. trombolýza (TL), ktorá je dobre dostupná, avšak dosahuje priechodnosti IKA v 90 min. cca 60 %. Napriek tomu primárna PTCA (pPTCA) je spojená s priechodnosťou IKT nad 90 %, avšak pri menšej dostupnosti a neskoršom zahájení ako TL (v tomto ohľade sú značné rozdiely medzi veľkými klinickými štúdiami a údajmi z registrov).

Súbor a metodika: V kardiocentre Banská Bystrica podstúpilo od januára 1998 do januára 2000 TL 78 pacientov s AIM (61 mužov a 18 žien). PPTCA v tomto období bola vykonaná u 47 chorých, analyzované údaje sa podarilo skompletizovať u 34 pacientov (20 mužov a 14 žien). Súbor pacientov bol vyhodnotený z hľadiska trvania predhospitalizačnej periódy (A), doby od príchodu do nemocnice a prijatím na koron. JIS (B), času od uloženia na koron. JIS do zahájenia TL (C), doby od prijatia na koron. JIS a zahájenia katetrizácie (D) a času potrebného na spriechodnenie IKT (E).

Výsledky: TL skupina: A: 15–500, priemer 128 min,. B: 5–105, priemer 15 min., C: 5–59, priemer 15 min. PPTCA skupina: A: 30–450, priemer 162 min., B: 3–35, priemer 16 min. D: 6–82, priemer 39 min., E: 15–72, priemer 30 min ).

Krahulec B, Gašpar Ľ, Štrbová L, Balažovjech I.

II. interná klinika FN, Bratislava

Kardiovaskulárna autonómna neuropatia (KAN) sa často kombinuje s artériovou hypertenziou. Je známe, že obidve tieto ochorenia sa vyznačujú svojou zlou prognózou. Cieľom našej práce bolo preto analyzovať echokardiografické nálazy u diabetikov s najťažšou formou KAN – ortostatickou hypotenziou. Vyšetrili sme u 24 diabetikov (16 mužov a 8 žien vo veku 45 /medián/, 39–47 / 95 % konfidenčné intervaly / rokov, s trvaním diabetu 15,7–19 rokov) kardiovaskulárne reflexy (variáciou frekvencie srdca pri hlbokom dýchaní, v ortostáze a pri Valsalvovom manévri) pomocou prístroja VariaPulse TF3 (Sima Media, Česká republika) a echokardiografiu. 9 diabetikov malo ťažkú KAN s ortostatickou hypotenziou (OH), všetci boli aj hypertonici. Diabetici s OH mali voči pacientom bez KAN signifikantnú hypertrofiu ľavej komory myokardu (LVMI 134, 95–151 vs 85, 77–118 g/m2, p < 0,05; IVSTd 12,6, 11,5–13,7 vs. 9,2, 7,9–11,2 mm, p < 0,001; PWTd 12,3, 11,5–13,3 vs. 10,5 9,4–11,5 mm, p < 0,01), poruchu diastolickej funkcie ľavej komory (E/A 0,98, 0,85–1,24 vs. 1,19, 1,0–1,61 mm, p < 0,05) a zväčšenú ľavú predsieň (LA 37,9, 33,5–46,0 vs. 33,9 28,8–36,1 mm, p < 0,005). Pacienti s OH mali aj vyššiu frekvenciu srdca (87, 76–95 vs. 70, 65–80 úderov/min.m p < 0,005) a systolický krvný tlak (160, 140–170 vs. 120, 110–140 mmHg, p < 0,005).

Krahulec B, Štrbová L.

II. interná klinika FN, Bratislava

Predĺženie QT intervalu na pokojovom EKG je dobre známe u diabetikov s kardiovaskulárnou autonómnou neuropatiou. Môže to ukazovať na zvýšené arytmogénne riziko u týchto pacientov. U obéznych pacientov je však menej literárnych údajov. Cieľom práce bolo preto analyzovať QT interval vo vzťahu k telesnej hmotnosti u diabetikov a nediabetikov. U 60 pacientov, 30 diabetikov (18 žien a 12 mužov vo veku 44,2 ± 1,8 rokov, s dĺžkou trvania diabetu 13,0 ± 2,0 rokov) a 30 nediabetikov (19 žien a 11 mužov vo veku 41,5 ± 1,7 rokov), bez iného závažného ochorenia a liečby, sme analyzovali dĺžku QT intervalu na pokojovom EKG. Obe skupiny pacientov sme rozdelili podľa veľkosti body mass indexu (15 osôb s BMI pod 25 a 15 osob s BMI nad 30). QTc sme vypočítali podľa Bazettovej rovnice. Obézni pacienti mali signifikantne predĺžený OTc interval voči neobéznym osobám (421,4 ± 5,4 vs. 406,4 ± 4,9 ms, p < 0,05). Diabetici mali podobne signifikantne predĺžený interval QTc voči nediabetikom (421,8± 3,6 vs. 404,9 ± 6,3 ms, p < 0,05). Obézni diabetici mali QTc interval najviac predĺžený, nie však signfikantne dlhší ako neobézni diabetici (426,8 ± 5,6 vs. 416,7 ± 4,5 ms, NS) a podobne nevýznamný bol rozdiel hodnôt medzi obéznymi a neobéznymi diabetikmi (415,1 ± 9,5 vs. 396,8 ± 8,0 ms, NS). Nezistili sme žiadne rozdiely medzi frekvenciou srdca, systolickým a diastolickým krvným tlakom v uvedených skupinách.

Kšinantová L1, Koška J 1, Kvetňanský R 1, Marko M 2, Hatala R 3,, Vigaš M 1.

1Ústav experimentálnej endokrinológie SAV, 2 Nemocnica ministerstva obrany, 3SÚSCH, Bratislava

Cieľ: Objasniť vplyv vytrvalostného tréningu (T-beh 60 min, 4x do týždňa počas 6 týždňov s intenzitou 75 – 80 % VO2MAX) a následne kľudu na lôžku (B- 5-dňový bedrest) na sekréciu hormónov s regulačným účinkom na kardiovaskulárny systém po pracovnej (Pzáťaž) a ortostatickej záťaži (Orto-Schellongov test).

Súbor a metodika: U 15 zdravých mužov, priemerný vek 33,5 rokov, BMI 26,5 kg.m2, fyzicky zdatných (VO2MAX 55,2 ml/kg.min) sa v plazme, z krvi odobratej z kubitálnej žily kanylou, zistili koncentrácie adrenalínu (A), noradrenalínu (NA), angiotenzínu I (PRA) a aldosterónu (ALDO) pred a po pracovnej záťaži na pohyblivom koberci pri intenzite 80 % VO2MAX (0, 10 a 30 presynkop/synkop (PS/S).

Výsledky: Počas Orto pred T sa u jedného dobrovoľníka vyvinula PS/S. Počet PS/S sa nemenil po T, ale signifikantne sa zvýšil (p < 0,01) po trojdňovom B, kde sa PS/S prejavil u 9 osôb. Neuroendokrinná odpoveď sa vyjadruje ako priemerné zvýšenie východiskovej koncentrácie (kontrolné vyšetrenie, T, B; štat. význ,. oproti predchádzajúcej hodnote): A [pg.ml-1] – Orto 57 ± 37, 45 ± 9, 79 ± 11; Pzáťaž [104 ± 21, 84 ± 16, 115 ± 37; NA [pgml-1] – Orto 467 ± 42, 234 ± 30**, 518 ± 57***; Pzáťaž 2042 ± 357, 1470 ± 259***, 2347 ± 491***, PRA [ng.ml-1.hod-1] – Orto 0,89 ± 0,24, 0,81 ± 0,16, 2,78 ± 1,06 Pzáťaž 5,07 ± 1,08, 4,47 ± 0.95, 9,49 ± 3,52*; ALDO [pg.ml-1] – Orto 41 ± 15, 37 ± 11, 75 ± 11*; Pzáťaž 114 ± 28, 215 ± 68*, 271 ± 66.

Kučinský R, Gonsorčík J, Olexa P, Franko J,. Bachleda T, Gibová D, Farkaš A.

IV. interná klinika FNLP, Lekárska fakulta UPJŠ, Košice

Cieľ: Zvýšená disperzia intervalu Q-T ako marker nehomogénnej repolarizácie myokardu sa považuje za rizikový faktor pre vznik závažných komorových arytmií. Využitie tohto markera v rizikovej stratifikácii chorých po akútnom infarkte myokardu (AIM) je však pre viaceré limitácie kontroverzný. Cieľom práce je overiť prognostický význam jednotlivých parametrov intervalu Q-T a jeho disperzie v predikcii závažných komorových arytmií – komorovej tachykardie/fibrilácie (KT/KF) a náhlej srdocovej smrti (NSS) u chorých po AIM.

Súbor a metodika: Sledovaný súbor predstavuje 80 chorých prijatých pre AIM, z toho 63 mužov a 17 žien priemerného veku 61 ± 12 rokov (38–89). Na analýzu disperzie intervalov Q-Ta, Q-Te, J-Ta, J-Te, QRS a ich korigovaných hodnôt (korekcia Bazettovou rovnicou) bol použitý štandardný 12-zvodový EKG záznam natočený v 10 až 14 poinfarktovom dni s rýchlosťou zápisu 25–50 mm/s, ktorý bol analyzovaný na vysokorozlišovacom tabulátore Genius NweSketch 1212HRII. V sledovanom období 3 rokov sme analyzovali prognostický vplyv disperzie intervalu Q-T na výskyt NSS a dokumentovanej KT/KF.

Výsledky: Počas 3-ročného sledovaného obdobia 8 chorí zomreli na NSS a u 9 chorých sme dokumentovali pretrvávajúcu KT/KF. V skupine s výskytom NSS boli zaznamenané signifikantne vyššie hodnoty disperzie intevalov Q-Te (p = 0,002), J-Te (p = 0,004) a ich korigovaných hodnôt Q-Tec (p = 0,001), J-Tec (p = 0,003). Zvýšená disperzia intervalu Q-Te (> 80 ms), Q-Tec (> 86 ms), J-Te (> 68 ms) , J-Tec (> 64 ms) predstavovala realtívne riziko NSS 13,3, senzitivitu 63 %, špecifitu s výskytom pretrvávajúcej KT/KF, bola siginfikantne zvýšená disperzia komplexu QRS (p = 0,004) a disperzia intervalov Q-Te (p = 0,001), Q-Ta (p = 0,001) a ich korigovaných hodnôt Q-Tec (p = 0,008), Q-Tac (p = 0,001) ako aj trvanie maximálneho Q-Tec. Zvýšená disperzia intervalu Q-Te (> 80 ms), Q-Tec (> 86 ms), Q-Ta (> 90 ms), Q-Tac (> 96 ms), QRS (> 25 ms) mala relatívne riziko KT/KF 27,6, senzitivitu 66 %, špecifitu 93 %, PPH 44 % a NPH 97 %.

Kucharská J1, Gvozdjáková A1, Braunová Z1, Kolesár P2, Štefek M3, Sotníková R3,Uličná O1.

Pharmacobiochem. Lab.1, and 3rdMed. Clin., Fac. Med.2, Inst. Exp. Pharmacol., Slovak Acad. Sci. 3, Bratislava

Diabetes mellitus (DM) is associated with increased risk of cardiovascular disease. Oxidative stress is regarded as one of the main reasons of diabetic complications. Coenzyme Q (CoQ) as a part of antioxidant system and component of mitochondrial respiratory chain inevitable for ATP production may play important role in pathogenesis of DM. Aim of this work was to summarize our results from clinical and experimental studies related to DM and CoQ. Results: In clinical study we proved beneficial effect of supplementary therapy with CoQ10 (30 mg/day, 6 weeks) in DM I and DM II patients manifested by increased levels of plasma CoQ10/chol and CoQ10/LDL chol rations as markers for atherosclerosis risk. In experimental studies we found increased levels of myocardial CoQ9 in streptozotocin-diabetic rats dependent on the duration of DM. Normalized CoQ9 level by chronic treatment of diabetic rats with synthetic antioxidant stobadine may be a manifestation of normalized oxidative status of the heart. Important finding was decreased heart mitochondrial CoQ in diabetic rats which can be one for the reasons of mitochondrial dysfunction and diabetic cardiomyopathy development. Conslusions: Increased levels of plasma CoQ10 in diabetic patients achieved by supplementary therapy may contribute to the prevention of diabetic complications. Disturbed CoQ metabolism in experimental DM can be improved by antioxidant supplementation.

Kyselá S, Török J, Pecháňová O, Bernátová I.

Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, Bratislava

Cieľ: Zistiť vpflyv provinolu (zmes polyfenolov izolovaných z červeného vína) na relaxačné a kontraktilné odpovede hrudnej aorty potkanov s NO (nitric oxide) – deficitnou hypertenziou.

Súbor a metodika: Potkany kmeňa Wistra boli rozdelené do 5 skupín: kontrola, L-NAME (inhibítor NO-syntázy, 40 mg/kg/deň, 4 týždne), provinil (40 mg/kg/deň, 4 týždne), LK-NAME + provinol (40 mg/kg/deň, 4týždne) a regresná skupina – po 4 týždňoch podávania L-NAME bol ešte 3 týždne podávaný provinol. Kontraktilné odpovede boli vyvolané noradrenalínom, relaxačné odpovede na fenylefrínom predkontrahovaných artériách po aplikácii acetylcholínu.

Výsledky: Dlhodobá inhibícia NO-syntázy mala za následok zmenšenie acetylcholínom vyvolaných relaxačných odpovedí a zväčšenie noradrenalínom vyvolaných kontraktilných odpovedí hrudnej aorty potkana. Dlhodobé podávanie provinolu významne nemenilo cievne odpovede normotenzívnych potkanov. Súčasná aplikácia L-NAME a provinolu viedla k zmenšeniu kontraktilných odpovedí a zväčšeniu relaxačných odpovedí v porovnaní s kontrolnými odpoveďami.. Podobné výsledky boli pozorované v regresnej skupine – zlepšenie acetylcholínom vyvolaných relaxácií a zmenšenie kontrakcií vyvolaných noradrenalínom.

Ládyová M, Poláková I, Ondrás J.

SÚSCH, Bratislava

Invazívne diagnostické a liečebné výkony sa robia väčšinou prístupom cez artériu femorális. Práca sestry po týchto výkonoch pozostáva z ošetrenia prístupového miesta a monitorovania základných životných funkcií. Pacienti sú ohrození okrem krvácavých komplikácií najmä vagovou reakciou v dôsledku dočasného ponechania zavádzača v artérii femorális alebo pri jeho vybratí následkom tlaku na túto artériu.

Laššánová M, Murín J*, Kriška M, Božeková L.

Farmakologický ústav LF UK, *I. interná klinika FN LFUK, Bratislava

Viaceré odporúčania národných kardiologických spoločností (Európskej a Americkej) publikovali farmakologické prístupy k sekundárnej postinfarktovej prevencii.

Cieľ: Poukázať na dodržiavanie týchto odporúčaní v rutinnej klinickej praxi interného oddelenia. Analyzovať liečebný prístup ošetrujúceho lekára pri prepustení do ambulantnej starostlivosti.

Súbor: Súbor pozostáva zo 40 žien (46–90 rokov, priemer 71,6 rokov) a 57 mužov (35–97 rokov, priemer 69,1 roka) s prekonaným akútnym infarktom myokardu, definovaným klinicky, elektrokardiograficky a biochemicky, za obdobie január až december 1998.

Metodika: Súbor sme rozdelili na: 1) pacientov po trombolytickej liečbe (TL) a bez nej (NL), 2) pacientov s nekomplikovaným infarktom (NK) a s komplikovaným infakrtom (K) (úmrtie, kardiogénny šok, dekompenzácia Killip-Kimbal II. a III., arytmie a prevodové poruchy: ramienkové blokády, komorová tachykardia a fibrilácia, dočasný pacemaker).

Výsledky: 1) TL pacientov bolo 38 % z celého súboru a NL pacientov 62 %. 2) NK pacientov bolo 23 %, K pacientov 77 %, zomrelo 18,5 % pacientov. 3) Indikovaná liečba pri prepustení: kyselina acetylsalycilová alebo iné antiagregans: NK (ž: 87,5 %, m: 100 %), K: (ž: 81,5 %, m: 66,6 %), betablokátory: NK: (ž: 75,0 %, m: 85,7), K: (ž: 40,7 %, m: 50,0 %), ACE inhibítory: NK: (ž: 75,0 %, m: 100,0 %), K: (ž: 96,3 %, m: 90,0 %), nitráty a NO donory: NK: (ž: 100,0 %, m: 100,0 %), K: (ž: 81,4 %, m: 93,2 %), hypolipidemiká: NK: (ž: 12,5 %, m: 21,4 %), K: (ž: 37,0 %, m: 16,0 %).

Diskusia: V porovnaní s obdobnou analýzou v iných krajinách, farmakoterapia našich pacientov dobre koreluje so všeobecne uznávanými terapeutickými postupmi (rezerva: betablokátory a hypolipidemiká). Pacienti s komplikovaným priebehom ochorenia užívajú viac liekov, hlavne antikoagulancií, antiarytmík a liekov pre srdcové zlyhanie (digoxín, diuretiká), čo je v súlade s inými výsledkami.

Lesný P, Goncalvesová E, Fabián J, Pacák J, Malík J.

SÚSCH, Bratislava

Invazívne hodnotenie centrálnej hemodynamiky je súčasťou štandardného vyšetrovacieho postupu u kandidátov na transplantáciu srdca (HTx). Hlavným prínosom vyšetrenia je identifikácia pacientov s fixovanou pľúcnou hypertenziou (PHT), u ktorých je HTx kontraindikovaná. V práci prezentujeme naše skúsenosti a analyzujeme výsledky.

Pacienti a metodika: V období od júla 1998 do apríla 2000 sme vykonali 105 vyšetrení u 90 pacientov (82 mužov). Priemerný vek bol 46 ± 9,8 (rozpätie 19–60 rokov), NYHA trieda 3 ± 0,45. Základným ochorením bola u 55 (61 %) pacientov dilatačná kardiomyopatia (DKMP), u 23 (26 %) koronárna choroba (KCH). Parametre centrálnej hemodynamiky sme merali pomocou Swanovho-Ganzovho termodilučného katétra. Pri pľúcnej vaskulárnej rezistencii (PVR) nad 4 Woodove jednotky sme farmakologicky intervenovali. Pri poklese pod 4 W.j., bez systémovej hypotenzie a so súčasným poklesom transpulmorálneho gradientu pod 16 mmHg, sme považovali PHT za reverzibilnú. Za potencionálne prediktory PVR sme vybrali základnú diagnózu, dĺžku trvania ochorenia, veľkosť ľavej komory v diastole a stupeň mitrálnej regurgitácie.

Výsledky: PHT sme zistili u 75 (83 %) pacientov, PVR > 4 W.j. malo 27 (30 %) pacientov, z toho u 6 pacientov bola PHT fixovaná. Pacienti s KCH a DKMP mali PVR (3,65 ± 1,77 vs 3,01 ± 1,77, p = 0,13). Nedokázali sme závislosť medzi dĺžkou trvania ochorenia, veľkosťou ľavej komory, stupňom mitrálnej regurgitácie na jednej strane a PVR na strane druhej. Počas 1 až 20 mesačného sledovania zomrelo 13 pacientov, zo skupiny pacientov s PVR > 4 W.j. zomrelo 6 (22 %) pacientov, zo skupiny pacientov s PVR < 4 W.j. zomrelo 7 (11 %) pacientov.

Lukáč J, Adamovič L*, Sitár M**, Čelko J.

Oddelenie funkčného vyšetrovania, SLK, Trenčianske Teplice *Interná ambulancia, Nemocnica, Trenčianske Teplice, **Oddelenie funkčnej diagnostiky, Poliklinika, Dubnica n/Váhom

Cieľ: Porovnanie záťaže hyperthermálnou imerziou (HI) u koronárnej choroby (KACH) a chronického srdcového zlyhania (CHSZ) v prírodnom sírnom treplom vodnom kúpeli (S-TVK) vs pitná teplá voda (P-TVK).

Súbor a metodika: Vyšetrili sme 63 mužov s KACH, NYHA I –III, v dvoch súboroch. V súbore A (n) 20 M, (priemerný vek 60,5 r., ejekčná frakcia ľavej komory (EFĽK 55,8 %) hodnotíme reakciu kardiovaskulárneho systému počas pobytu v S-TVK o teplote 39,0 st.C. V súbore B (n) 43 M, (priemerný vek 61,0 r., EĽFK 55,5 %) sledujeme hemodynamiku v P-TVK o teplote 40 stC. V oboch súboroch pred imerziou, na vrchole a po kúpeli bola monitorovaná elektrokardiografia (EKG), hodnotené echokardiografické parametre (echokg), krvný tlak (TK) sfygmomanometrom a sublinguálna teplota. Doba imerzie v súboroch bola určovaná vzostupom teploty jadra v S-TVK o 1,1 st.C a v P-TVK o 1,8 st. C v zásvislosti od mikroklimatického prostredia.

Výsledky: Súbor A vs súbor B: doba HI/min.: 24,6 vs 23,4. Srdcová frekvencia (SF/(min.): pokoj vs vrchol HI vs zotavovanie 1. min.: 71,0/70,3 vs 92,8/95,9 (p < 0,0001) vs 115,6 (p < 0,0001). Stredný arteriálny tlak (MAP/mmHg): pokoj vs vrchol HI vs výstup uz imerzie/2. min.: 102,3/104,7 vs 83,4/93,9 (p < 000,1) vs 86,9/101,8* (p < 0,0001). Teplota jadra/st. C: 37,7 st.C vs 38,8 stC.

Echokg parametre a EF:

Lukáč P, Malacký T, Buckingham A, Margitfalvi P, Urban Ľ, Hatala R.

Oddelenie porúch rytmu, Kardiologická klinika, SÚSCH, Bratislava

Úvod: U väčšiny pacientov, ktorí sa podrobujú úspešnej rádiofrekvenčnej ablácii (RFA) atrioventrikulárnej nodálnej reentry tachykardie (AVNRT), nedochádza následkom RFA k úplnej eliminácii vedenia cez pomalú dráhu AV uzla (SP). Kritéria úspechu RFA pri tejto tzv. modulácii SP sú problematické, a to predovšetkým pri zlej inducibilite AVNRT pred RFA.

Cieľ: Zistiť, či predĺženie efektívnej refraktérnej periódy SP pri druhom extrastimule, ak prvý je tiež vedený cez pomalú dráhu (ERPSP2), identifikuje úspešnú rádiofrekvenčnú moduláciu pomalej dráhy AV uzla.

Súbor a metodika: Do štúdie bolo zahrnutých 11 konzekutívnych pacientov podrobujúcich sa RFA AVNRT. Pred RFA a po každej potenciálne úspešnej aplikácii bola stanovená ERPSP2, pričom väzobný interval prvého extrastimulu bol fixne nastavený 30 ms pod efektívnu refraktérnu periódu rýchlej dráhy AV uzla. Potom bolo realizované testovanie inducibility bez následne aj pri stimulácii orciprenalinom.

Výsledky: Predĺženie ERPSP2 o viac ako 100 ms nastalo u 9 z 11 úspešných aplikácií a u žiadnej z 50 neúspešných aplikácií. Predĺženie ERPSP2 identifikovalo úspešnú aplikáciu so senzitivou 81,8 % a špecifitou 100 %. Počas sledovania v dĺžke 1 – 5 mesiacov sa nevyskytla recidíva AVNRT.

Maďarič J, Mistrík A, Pacák J. Zelenay J. Riečanský I.

Kardiologická klinika, SÚSCH, Bratislava

Cieľ: Cieľom práce je posúdenie neinvazívnej vyšetrovacej metódy color-duplexnej sonografie v stanovovaní prietokových charakteristík funkčných a dysfunkčných mamárno-koronárnych by-passov.

Súbor a metodika: Od novembra 1998 do mája 2000 sme pomocou color-duplexnej sonografie (Hewllet Packard SONOS 2500 a 5500 vybavených 7,5 Mhz lineárnou sondou) vyšetrili 220 pacientov, u ktorých bola pri revaskularizácii myokardu použitá ako štep ľavá mamárna artéria (LIMA). By-pass sme zobrazovali v jeho proximálnej časti, z ľavého supraventrikulárneho prístupu. Stanovili sme max. systolickú prietokovú rýchlosť (VSmax), max. diastolickú rýchlosť (VDmax), koncovú diastolickú rýchlosť (VDend), rezistenčný index (RI) a pomer max. systolickej k max. diastolickej prietokovej rýchlosti (S/D). Porovnali sme charakteristiky priechodných a stenotických, resp. okludovaných štepov. 22 pacientov bolo vyšetrených i angiograficky.

Výsledky: Z celkového počtu vyšetrených pacientov sme technicky kvalitne zobrazili mamárno-koronárny by-pass v 94,6 %. Oproti bifázickej prietokovej krivke priechodného mamárno-koronárneho štepu s významným diastolickým prietokom, nízkou rezistenciou a pomerom S/D, je závažná stenóza alebo oklúzia by-passu charakterizoaná dominantným prietokom počas systoly, broadeningom prietokovej krivky a signifikantným poklesom prietokových rýchlostí v diastole. Pomer S/D signifikantne stúpa. Z 22 pacientov vyšetrených i angiograficky potvrdilo invazívne vyšetrenie v 12 prípadoch sonografický nález priechodného, funkčného LIMA graftu, v 6 prípadoch dysfunkciu spôsobenú oklúziou resp. stenózou mamárneho štepu, v jednom prípade obe metodiky zsitili prítomnosť koronárno-subklaviálneho steal syndrómu. Zaznamenali sme jeden falošne pozitívny a jeden falošne negatívny nález. V jednom prípade sa nám pomocou sonografie by-pass nepodarilo zobraziť.

Malík P, Halaj M, Staroň R, Olejárová I, Fischer V.

OAIM SÚSCH, Kardiologická klinika SÚSCH, Bratislava

Cieľ: Retrospektívne zhodnotenie použitia intraaortálnej balónikovej kontrapulzácie v SÚSCH v rokoch 1996 – 1999 a zhodnotenie výskytu komplikácií.

Metóda: V súbore 85 pacientov sme hodnotili úspešnosť kontrapulzácie, pričom za úspešnú sme ju považovali pri možnosti jej ukončenia pri dobrom hemodynamickom stave pacienta. V perioperačnom období sme kontrapulzáciu použili 69-krát, pri liečbe kardiogénneho šoku pri akútnom infarkte myokardu 13-krát. V dvoch prípadoch pri liečbe kardiogénneho šoku pri kardiomyopatii, v jednom prípade po transplantácii srdca.

Výsledky: V perioperačnom období bola kontrapulzácia úspešná v 40 prípadoch (57,9 %), pri liečbe kardiogénneho šoku pri infarkte myokardu v dvoch prípadoch (15 %). Pri terapii srdcového zlyhania pri kardiomyopatii bolo jej použitie úspešné v jednom prípade. Použitie kontrapulzácie po transplantácii umožnilo preklenutie času do retransplantácie. V štyroch prípadoch sa rozvinula ischémia končatiny, v dvoch prípadoch bolo jej použitie komplikované disekciou aorty s fatálnymi následkami. V jednom prípade sa rozvinula trombocytopénia.

Mašura J, Gavora P, *Widimský P.

DFNsP, DKC Bratislava, *FN na Vinohradech, Praha

Úvod: Ruptúra komorového septa je veľmi vážnou komplikáciou infarktu myokardu. Doteraz jedinou možnou liečbou bola chirurgická korekcia defektu s neuspokojujúcimi výsledkami: vysokou mortalitou, častým nálezom reziduálneho skratu, zlou dlhodobu prognózou. Vo väčšine prípadov sa jedná o pacientov starších, s vysokou polymorbiditou, ktorí sú vo väčšine prípadov nevhodnými kandidátmi na chirurgické riešenie. Aj z tohto dôvodu treba hľadať alternatívne riešenie liečby pacientov s poinfarktovou ruptúrou komorového septa.

Metodika a pacient: Možnosť katetrizačného uzáveru defektu predsieňového septa Amplatzovým septálnym oklúzorom bola potvrdená dlhodobými výbornými výsledkami. Rozhodli sme sa použiť túto metódou na uzáver poinfarktovej ruptúry komorového septa u 76-ročného pacienta, ktorý bol neakceptovateľným kandidátom na chirurgickú korekciu v stave multiorgánového zlyhania.

Výdledky: Pod echokardiografickou, fluoroskopickou kontrolou a meraní defektu balónikovým katétrom sme použili na uzáver defektu 24 mm Amplatzov septálny oklúzor. Technické prevedenie zákroku bolo štandardné, nevyskytli sa žiadne komplikácie. Echokardiografická kontrola potvrdila kompletný uzáver komunikácie, tlakové parametre pacienta sa okamžite zlepšili na 13/80 Torr, srdcový výdaj stúpol z 2,4 l/min pred zákrokom na 6,7 l/min po zákroku. Napriek výraznému zlepšeniu hemodynamických parametrov postupne dochádza k zhoršeniu multiorgánového poškodenia orgánov so zlyhaním obličiek. Konečnou príčinou exitu týždeň po zákroku je ischemická enterokolitída. Pitva potvrdila ischemickú enterokolitídu ako priamu príčinu smrti, takisto správne umiestnenie oklúzora s kompletným uzáverom veľkého defektu komorového septa.

Matejka P, Švec P, Seginko J.

Farmaceutická fakulta UK, Bratislava

Cieľ: Cieľom práce bolo sledovať výskyt rizikových faktorov aterosklerózy (RFA) u obyvateľov Bratislavy, stanoviť ich celkové koronárne riziko a ponúknuť konzultáciu o RFA v rámci poskytovania lekárenskej starostlivosti. Následne vysoko rizikových občanov nasmerovať k svojmu lekárovi a predísť tak komplikáciám spôsobeným aterosklerózou.

Metodika: Prezentovaná štúdia bola uskutočnená v priestoroch Fakultnej lekárne FaF UK v Bratislave, kde sme od 1. decembra 1999 ponúkli návštevníkom lekárne bezplatné rýchle skrínigové vyšetrenie celkového cholesterolu, triglyceridov a glukózy (prístrojom Accutrend GCT z kvapky kapilárnej krvi odobratej z bruška prsta), zmeranie krvného tlaku ortuťovým tlakomerom, stanovenie body mass indexu a celkového koronárneho rizika ako aj odbornú konzultáciu o RF aterosklerózy. Do 4. apríla 2000 bolo vyšetrených 406 návštevníkov lekárne – 128 mužov (vo veku od 23 do 84 rokov) a 278 žien (vo veku od 11 do 91rokov).

Výsledky: Zvýšenú hladinu cholesterolu (nad 5,2 mmol) malo 53 % mužov a 68 % žien, zvýšenú hladinu triglyceridov (nad 2,1 mmol) malo 40 % mužov a 35 % žien, zvýšenú hladinu glukózy (nad 6,1 mmol malo 15 % mužov a 10 % žien. Zvýšený systolický tlak (nad 140 mmHg) sme zistili u 54 % mužov a 56 % žien. Podľa klasifikácie Európskych odporúčaní vysoké alebo veľmi vysoké celkové koronárne riziko (nad 20 %) sme stanovili u 66 % mužov (z ktorých 61 % udalo, že nie sú pod dozorom lekára kvôli cholesterolu, krvnému tlaku, infarktu, angíne pektoris) a u 41 % žien (z ktorých 39 % udalo, že nie sú pod dozorom lekára).

1Mikla F, 2Kucharská J, 3Kozlíková K, 1Murín J, 1Povinec P, 1Kasper J, 1Papinčák J, 1Mikeš P, 2Gvozdjáková A.

1I. interná klinika FN a LFUK, 2Farmakobiochemické laboratórium III. internej kliniky LFUK a 3Ústav lekárskej biofyziky LFUK, Bratislava

Úvod: Chronické srdcové zlyhanie (SZ) je stále vážnym ochorením a hľadajú sa nové liečebné možnosti. Spája sa so zvýšenou tvorbou voľných kyslíkových radikálov a so zníženou funkciou antioxidačných ochranných systémov.

Cieľ: Zistiť bazálne hladiny antioxidantov a peroxidáciu lipidov u pacientov s chronickým SZ. Zistiť účinok koenzýmu Q10 (CoQ10) po 1 a 3 mesiacoch trvajúcej doplnkovej antioxidačnej liečbe   (dávka 240 mg CoQ10/deň) na antioxidačný stav, klinické a metabolické parametre srdca, pľúc, pečene a obličiek u pacientov s chronickým SZ.

Pacienti a metodika: Sledovali sme 15 pacientov s ICHS (M = 8, Ž = 7, 49 – 79 roční) s chronickým SZ (NYHA II – IV) definovaným klinicky a echokg (ejekčná frakcia, veľkosť dutiny). Všetci mali štandardnú liečbu (vrátane BB, traja brali statín). Pred, v 1. a 3. mesiaci doplnkovej antioxidačnej liečby CoQ10 sme hodnotili kvalitu života (rozhovor), NÚL, TK, P, echokg (EF, LVIDd), laboratórne parametre (glykémia, HBA1c, lipidogram, kreatinín, AST, ALT, GMT, celkový bilirubín, celkové bielkoviny, CK, LD, hemogram, protrombínový čas, CoQ10 v krvi a v plazme, hladinu vitamínu E v krvi a plazme, robené pomocou HPLC, peroxidáciu lipidov v plazme): V priebehu sledovania sa terapia pacientov nemenila.

Výsledky: Traja pacienti (dvaja v prvom- NYHA IV a tretí v druhom- NYHA III mesiaci) zomreli. 9 pacientov z 12 udávalo subjektívne zlepšenie zdravotného stavu a výkonnosti. TK a P neboli liečbou ovplyvnené. Echokg parametre sa signifikantne (s) nezmenili (zaznamenali sme tendenciu k zlepšeniu EF – zlepšenie z 39,58 ± 11,78 na 44,58 ± 9,64 %.; Kruskal-Wallisov test kw = 0,31): LDL cholesterol poklesol (3,68 ± 0,79 na 2,89 ± 0,74 mmol/l, p = 0,04) s, ako aj celkový bilirubín (11,00 ± 3,30 na 7,27 ± 3,05 umol/lm p = 0,05)s. Významne stúpli hladiny CoQ10 v krvi (0,229 ± 0,232 na 1,285 ± 0,775 umol/l, kw = 0,0001), v plazme (0,273 ± 0,235 na 1,465 ± 1,131 umol/l, kw = 0,0001), vitamín E v plazme (31,52 ±17,63 na 40,54 ± 15,20, kw = 0,0263). Ostatné biochemické parametre, krvné plyny, hemogram a protrombínový čas sa nezmenili. Nevyskytli sa žiadne nežiaduce účinky liečby (subjektívne ani v parametroch laboratórnych a klinických vyšetrení).

Diskusia: Išlo o krátkodobé sledovanie. Väčšina pacientov v rozhovore udávala subjektívne zlepšenie stavu a výkonnosti, všetci liečbu tolerovali dobre. Nevýznamne stúpla EF. Zlepšil sa LDL cholesterol a celkový bilirubín. Významne stúpli hladiny CoQ10 v krvi aj v plazme ako dôkaz užívania liečby.

Záver: Antioxidačnú liečbu CoQ10 u pacientov s chronickým srdcovým zlyhaním pokladáme za doplnkovú. Viedla k subjektívnemu zlepšeniu stavu pacientov a bola dobre tolerovaná. Žiadalo by sa dlhodobé sledovanie.

Parciálne riešenie grantu MŠ SR 1/4112/97-99.

Mitro P, Rybár R, Trejbal D.

II. interná klinika LF UPJŠ, Košice

Cieľ: Zmeny autonómneho nervového tonusu sú považované za najvýznamnejší faktor v patogenéze vazovagálnej synkopy. Za účelom sledovania ich zmien sme u pacientov s vazovagálnou synkopou (VVS) vykonali vyšetrenie variability pulzovej frekvencie počas head-up tilt testu (HUT).

Súbor a metodika: U 35 pacientov s klinicky suponovanou VVS sme vykonali pasívny HUT (45 min, 60 stupňov) a následne nitrogylcerínom (NTG) stimulovaný HUT (0,4 mg s.l., 15 min). Variabilitu PF sme hodnotili na základe štatistickej a spektrálnej analýzy pred začatím testu v horizontálnej polohe, okamžite po sklopení pacienta (0. min), v 5, 10, 15 minúte pasívneho testu, v 5. minúte nitroglycerínového testu, pri objavení symptómov a okamžite po ukončení testu v horizontálnej polohe. Výsledky sme porovnali medzi skupinou 20 pacientov s pozitívnym HUT (13 mužov, 36 ± 15 rokov) a u 15 pacientov s negartívnym HUT (7 mužov, 32 ± 10 rokov). Výpočet bol vykonaný z 200 RR intervalov, pri objavení sa symptómov z 33 RR intervalov.

Výsledky: U pacientov s pozitívnym HUT sa symptómy objavili 6,4 ± 2,4 min po podaní NTG. Parametre variability PF boli u pacientov s pozit. HUT v porovnaní s korešpondujúcimi hodnotami (v 5. min po podaní NTG) u pac. s negat. HUT nasledovné: RR interval 759,6 ± 248,1 ms vs 552,1 ± 88,7 ms (p = 0,01), SD 44,8 ± 49,6 vs 29,9 ± 18,3 (p = 0,001), RMSSD 31,8 ± 34,9 vs 15,2 ± 10,2 (p = 0,03), LF 4,44 ± 0,66 lnmms2 vs 4,38 ± 0,53 lnms2 (p = 0,82), HF 4,44 ± 0,57 lnms2 vs 4,39 ± 0,45 lnms2 (p = 0,82), LF/HF 0,99 ± 0,03 vs 0,099 ± 0,02 (p = 0,90). V 0, 5, 10, 15 minúte, pred a po začatí HUT sme nezistili signif. rozdiely medzi skupinami.

Cagáň S, Moťovská Z, Wimmerová S1 a spol.

Katedra vnútorného lekárstva SPAM, FN akad. L. Dérera, 1Ústav preventívnej a klinickej medicíny, Bratislava

Cieľ: Cieľom práce je analýza údajov o hospitalizácii na jednotkách intenzívnej starostlivosti a o celkovom trvaní hospitalizácie u chorých s akútnym infarktom myokardu (AIM).

Súbor a metodika: Zber údajov sa urobil u 3 123 chorých s AIM, ktorí boli prijatí do 64 nemocníc na Slovensku v čase od 16. 9. 1997 do 15. 9. 1998. Prospektívne získavanie informácií v rámci multicentrického projektu zabezpečovali lekári.

Výsledky: Viac ako polovica chorých s AIM sa na Slovensku prijíma na všeobecnú JIS, na KJ len 27 %. Medián trvania hospitalizácie u všetkých chorých na JIS bol 5 (4,8) dní a priemerné trvanie hospitalizácie 6,13 ± 3,9 dňa. Hospitalizácia na všeobecnej JIS trvala významne dlhšie ako na KJ. Trvanie hospitalizácie významne predĺžila prítomnosť iných závažných diagnóz pri prijatí, realizácia trombolytickej liečby a zistené vysoké riziko.Medián celkového trvania hospitalizácie bol 17 (14,21) dní a priemerné trvanie hospitalizácie 17,95 ± 5,87 dňa. U najväčšieho počtu chorých (53 %) trvala hospitalizácia 15 – 21 dní. Hodnoty mediánu a priemerého trvania hospitalizácie najviac ovplyvnil výskyt včasného reinfarktu. Celkové trvanie hospitalizácie bolo okrem toho významne dlhšie u chorých 65 a viacročných, u žien, u chorých so zistenými závažnými akútnymi ochoreniami a chronickými ochoreniami pri prepustení a so závažnými elektrokardiografickými nálezmi (AIM s kmitom Q, predný, kombinovaný infarkt). U trombolyzovaných chorých sa paradoxne prejavil trend k predĺženiu celkového trvania hospitalizáce.

Nôtová P, Štefanková I.

SÚSCH, Bratislava

Cieľom práce bolo upozorniť na problematiku depresie vo vzťahu ku zlyhaniu srdca.

Vyšetrili sme 126 pacientov, 110 mužov a 16 žien. Súbor tvorilo 90 pacientov s dg DKMP a 36 pacientov s dg ICHS. Vyšetrenia sa realizovali v rámci rutinného vyšetrovacieho programu TO. Analyzovali sme BDI (Beck Depressive Inventory) a STAI (Spielbergov dotazník anxiety a anxiozity).

Depresívna sympt. bola prítomná u pac. s DKMP v 28 %, s ICHS v 34 %. Priemerné hodnoty 10,9 (SD = 7,4) a 11,3 (SD = 5,3). Rozdiel nebol štat. signifikantný. 12 % pac. demoštrovalo vysokú intenzitu depresívnej sympt., 41 % vysoké hladiny anxiozity. Položková analýza BDI akcentuje rozdiely v depresívnej sympt.

Olexa P*, Olexová M*, Gonsorčík J*, Kučinský R*, Rajnič A*, Petrovičová J.**

*IV. interná klinika, LF UPJŠ, FN L. Pasteura, **Ústav lekárskej informatiky LF UPJŠ, Košice

Súčasťou neuroendokrinnej aktivácie pri chronickom srdcovom zlyhaní je zvýšenie produkcie kortizolu a následné zmeny v diferenciálnom krvnom obraze (dif. KO) s poklesom percenta lymfocytov (% Ly). Cieľom práce bolo testovať použiteľnosť percentuálneho zastúpenia lymfocytov ako markera závažnosti a štádia srdcového zlyhania (SZ).

Súbor a metodika: Do štúdie sme zaradili 164 pacientov (110 mužov, 54 žien). 122 chorých vo veku 64,6 ± 11,4 roka sme rozdelili do troch skupín podľa štádia SZ (mierne, stredné, ťažké). Kontrolnú skupinu tvorilo 42 pacientov bez známej diagnózy SZ vo veku 56,9 ± 13 roka. Vylučovacími kritériami boli infekčné a zápalové ochorenia, stav po operačnom zákroku, akútny infarkt myokardu, úraz, malignita, niektoré endokrinopatie a aplikovaná kortikoterapia. Sledovali sme parametre dif. KO, niektoré biochemické parametre a ejekčnú frakciu.

Výsledky: Zistili sme štatisticky signifikantný rozdiel medzi hodnotami % Ly v skupinách podľa štádia SZ: 32,6 ± 9,2 %, 23,2 ± 7 %, 13,5 ± 4,3 % (p < 0,01). Štatisticky významný bol i rozdiel medzi hodnotami celkového počtu leukocytov, percentom neutrofilov a ejekčnou frakciou v jednotlivých štádiách SZ (p < 0,01). Potvrdili sme existenciu relatívne slabej korelácie medzi hodnotami % Ly a EF (r = 0,6).

Olexová M*, Olexa P*, Gonsorčík J*, Kučinský R*, Rajnič A*, Kiseľová D**, Macháňová I.***

*IV. interná klinika LF UPJŠ, FN L. Pasteura, ** Oddelenie klinickej imunológie a alergológie, FN L. Pasteura, *** Klinika rádiodiagnostiky a nukleárnej medicíny, FN L. Pasteura, Košice

V súčasnosti sme svedkami akumulácie dôkazov o rastúcom význame zápalových cytokínov, obzvlášť TNFa a aktivácie imunitného systému v patogenéze srdcového zlyhania (SZ). Cieľom práce bolo zistiť stupeň imunitnej aktivácie, aktivity systému RAS u chorých so SZ a verifikovať potenciálnu existenciu vzťahu medzi aktivitou oboch systémov a štádiom SZ.

Súbor a metódy: Sledovaný súbor tvorilo 30 pacientov (12 mužov a 18 žien) vo veku 69,2 ± 8,4 roka v rôznom štádiu SZ (NYHA 2 – 4). Vyšetrovali sme hladinu sérového voľného TNFa, plazmatickú renínovú aktivitu (PRA), hladinu aldosterónu (ALD), ejekčnú frakciu (EF), kyselinu močovú (KM).

Výsledky: Zistili sme štatisticky významný rozdiel medzi hodnotami TNFa u chorých v skupinách NYHA 2 – (40,14 ± 15,2, 79,21 ± 34,0, 128,1 ± 43,9 pg/ml (p < 0,01). Rozdiely hodnôt ALD a PRA v skupinách podľa štádia SZ boli štatisticky významné: 15,7 ± 5,3, 27,87 ± 18,2, 30,1± 7,15 pg/ml pre ALD a 1,4 ± 1,6, 1,58 ± 1,23, 4,86 ± 4,14 ng/ml pre PRA, (p < 0,05). I rozdiely hodnôt kreatinínu a EF medzi jednotlivými skupinami NYHA boli štatisticky signifikantné (p < 0,01). Zistili sme i štatisticky významnú koreláciu medzi hodnotami TNFa a EF (r = 0,843). Signifikantná korelácia bola potvrdená i medzi hodnotami TNFa a hodnotami KM (r = 0,85). Nepotvrdili sme existenciu štatisticky významnej korelácie medzi hodnotami ALD, PRA a hodnotami TNFa ( r = 0,34 pre ALD, r = 0,02 pre PRA).

Pella D, Rybár R, Trejbal D.

II. interná klinika FNsP, Košice

Proces oklúzie artérie prebieha v dvoch fázach. Prvou je rast a organizácia aterómového plaku a druhou je trombóza, pričom v oboch týchto fázach má kľúčovú úlohu zápal. Aterogenézu spúšťajú také faktory, ako zvýšený LDL cholesterol, vazoaktívne amíny, imunokomplexy alebo toxíny. Endoteliálne poškodenie pokračuje hromadením lipidmi naplnených makrofágov. Druhá fáza aterosklerózy – trombóza, ktorá je výsledkom disrupcie plakov, sa prejaví akútnymi cievnymi syndrómami. Silné antitrombotické vlastnosti sulodexidu, glukózamínoglukánu s účinným hypolipidemickým pôsobením pravastatínu, sú výnimočnou a účinnou kombináciou liečiv s dokumentovanými protizápalovými účinkami pri prevencii aterotrombózy, čím účinne zasahujú do oboch fáz aterogenézy.

Cieľ: Autori sledovali lipidový profil a hladinu fibrinogénu v prospektívnej nerandomizovanej štúdii v skupine 25 pacientov s dyslipidémiou a konkomitantnou aterosklerózou.

Metódy: Sulodexid bol podávaný v dávke 20 x 250 LSU denne a pravastatín v jednej večernej dávke 20 mg denne počas troch mesiacov. Hladiny celkového, HDL a LDL cholesterolu, triglyceridov a fibrinogénu boli stanovené pred a po liečbe.

Puchala M.

Kardiologická ambulancia, NsP, Poprad

Aneuryzma medzipredsieňového septa (AMS) je definovaná objemným, hypermobilným septom, ktoré sa vyklenuje do predsiene 15 a viac mm od pomyslenej čiary septa.

AMS sa dostáva do povedomia klinikov rozvojom echokardiografie, ale predovšetkým ako potencionálny zdroj cerebrovaskulárnych a periférnych embolických príhod.

Kazuistika 45-ročnej ženy s akútnou cievnou mozgovou príhodou a ľavostrannou hemiparézou odhalila ako jedinú možnú kardiálnu abnormalitu AMS s malým defektom v jej vrchole. Aj napriek antiagregačnej liečbe sa objavuje recidíva vo forme transientnej ischemickej príhody. Pre možnosť ev. paradoxnej embolizácie bol uprednostnený uzáver intervenčnou technikou malého defektu medzipredsieňového septa Amplatzovým okludérom pred klasickým postupom – aneuryzmektómiou.

Radman A*, Murín J*, Ravingerová T**, Ghanem W*, Jihad J*.

*I. interná klinika LFUK a FN, **Ústav pre výskum srdca SAV, Bratislava

Cieľ: Porovnanie výskytu kardiovaskulárnych príhod, parametrov srdcovej funkcie a parametrov sérových ukazovateľov funkcie obličiek a pečene u diabetikov a nediabetikov.

Súbor a metodika: 75 hospitalizovaných pacientov pre CHSZ (IX. 1999 – III. 2000). 35 pacientov (skupina 1) (19 mužov, 16 žien, priemerný vek 63,8 ± 9 r.) malo diabetes mellitus II. typu (DM) a 40 pacientov (skupina 2) (22 mužov, 18 žien, priemerný vek 61,55 ± 10,09 roka) nemalo DM. Diagnostika CHSZ bola založená na klinických, ekg a echokg (EF, diast. dysfunkcia podľa transmitrálneho dopplerogramu – tzv. pseudonormal pattern, hypertofia ľavej komory (HĽK) podľa Pennsylvánskej konvencie) kritériách. Medzi 1. a 2. skupinou nebol významný rozdiel v nasledovných parametroch: pohlavie, vek, trvanie a intenzita hypertenzie, výskyt a intenzita obezity, sérové hladiny lipidov (C-CHOL, TG, LDL-C, HDL-C) a fajčenie. U všetkých pacientov sme zhodnocovali prekonanie srdcového infarktu, cievnej mozgovej príhody, prítomnosť fibrilácie predsiení, echokg parametre, sérové hepatálne (AST, ALT, GMT, ALP) a renálne (urea, kreatinín) parametre.

Rajčoková M.

SÚSCH, Bratislava

K tomu, aby mohla sestra s chorým (klientom) úctivo, empaticky a na primeranej úrovni (veku, stavu, ochoreniu) komunikovať, je potrebné, aby bola vyzretou a vzdelanou osobnosťou. Cieľom práce je hodnotiť osobnosť sestry a jej komunikačné schopnosti.

Metodika:Analýzu situácie v oblasti komunikácie medzi sestrou a chorým (klientom) sme uskutočnili pomocou dotazníka. Dotazník vyplňovali sestry z rôznych pracovísk a s rôznou dĺžkou praxe. Obsahoval 18 otázok, z ktorých je päť polootvoreného charakteru. Vypĺňalo ho 20 respondentov – sestier z územia celej SR. Používali sme základné matematické úkony. V zmysle cieľa sme zvolili cestu výberu náhodnej reprezentatívnej prieskumnej vzorky z celej SR z rôznych pracovísk. Počet respondentov – sestier: 20. Všetci respondenti dotazník vyplnili (100 % návratnosť).

Výsledky: Úroveň a kvalita komunikácie v interakcii medzi sestrou a chorým (klientom) pri realizovaní ošetrovateľského procesu závisí od ich schopností vzájomne sa akceptovať, konkrétne od ich porozumenia, sociálneho postoja k istým prediskutovávaným problémom, od primeranej profesionálnej náklonnosti a od miery tolerancie a presvedčenia. Preto je potrebné, aby si sestra neustále uvedomovala vplyv svojej osobnosti na chorého (klienta). Kvalita sociálnej komunikácie medzi sestrou a chorým (klientom) závisí od charakterových vlastností oboch zainteresovaných strán a od ich individuálnych odlišností. Preto je výhodné, ak má sestra od prírody zakódované také vlastnosti a danosti osobnosti, pomocou ktorých dokáže spontánne komunikovať, čím navodí príjemnú atmosféru vo svojom pracovnom prostredí, ale aj v súkromí.

Sedlák J, Macháčová Z, Pavlíková J, Molčan R, Jesenský T.

Kardiologické oddelenie, Kardiocentrum, FNsP, Košice

Pri indikácii optimálneho stimulačného režimu využívame viacero neinvazívnych vyšetrovacích metód, vrátane transezofageálnej stimulácie predsiení (TESP). Cieľom práce je zistiť, či TEP je prínosná v porovnaní s ostatnými používanými neinvazívnymi vyšetreniami. Zaradili sme 109 pacientov, ktorým bol implantovaný fyziologický kardiostimulátor z indikácie dysfunkcia SA uzla a AV bloku. V skupine dysfunkcie SA uzla (60 pac.) sme porovnali hodnotenie AV prevodu na základe parametrov 12-zvodového EKG a TESP. V skupine AV blokov (49 pac) sme posudzovali funkciu SA uzla Holterovým monitorovaním, atropínovým a záťažovým EKG testom a porovnávali s parametrami získanými TESP.

Sleiman O, Murín J.

1st Internationl Dept., Univ. Hosp., Bratislava

Objectives: Magnitude of heart failure (HF) problem is still interesting. Atrial fibrillation (AF) is common as a precipitating factor in HF pts but it also influences the course of the disease.

Aims: To present the epidemiology (causes and precipitating factors) of HF pts in our department and to look on the influence of AF on the course of the HF disease.

Methods: 100 hospitalised pts with HF (Jan-Sept 1997) (m 77, f 23), mean age 64 ys (ranges: 52 – 85 y) (diagnosis made clinically, proven by ECG and ECHO [EF < 40 %] divided into 2 groups: A group: 38 pts with AF and B group: 62 pts without (both groups had approximately the same mean EF of 33,2 % versus 33,6 %). Diabetics and alcoholics were excluded, hypertension and obesity were of the same incidence in both groups. The groups were matched also by age and sex. We analysed: hemoglobin level, renal involvement (serum urea and creatinine, proteinuria), hepatic involvement (serum bilirubin, plasma protein and hepatic enzymes), stroke incidence.

Results: 64 % of admitted pts to our unit are cardiac cases and 11 % were HF pts. The chief cause of HF was IHD + HTN (60 %), then IHD alone (30 %) and the rest was caused by HTN and CMP. In 50 % of HF cases no precipitating factor was found, other factors: ischemia (20 %), respiratory tract infection (9 %), AF (9 %), acute elevation of blood pressure (6 %), no drug compliance (4 %), other (2 %).

Hepatic involvement: 67 % of A group pts versus (vs) 25 % of B group pts (ratio 2,7 : 1), renal involvement: 48,3 % (A group) vs 24,5 % (B group) (ratio: 1,97 : 1), stroke: 35 % (A group) vs 16 % (B group) (ratio: 2,1 : 1), hemoglobin level: minor decrease in A group.

HF treatment: diuretics (76 %), ACEI (69 %) but only 4 % of pts were given recommended doses, dogoxin (63 %), aspirin (53 %), anticoagulants (33 %) and betablockers (BB 21 %).

Spišák V.

Interné oddelenie A, NsP, Žilina

Cieľ: Zistiť poruchy koncentrácie minerálov pri liečenej hypertenzii.

Metodika: Ide o sledovanie pacientov s hypertenziou podľa protokolu v trvaní jedného roka.

Výsledky: 10 % z hospitalizovaných pacientov na internom odd. sme museli aktívne liečiť pre hypertenziu. Vyšetrili sme im sérové koncentrácie minerálov. Koncentrácie Na boli v norme. 2,2 % pacientov s hypertenziou malo hypokalcémiu, 6,5 % hypokalémiu, najvyšší počet 11,3 % pacientov s hypertenziou malo hypomagnezémiu pod 0,7 mmol/l. Ak sme za dolnú hranicu považovali koncentráciu Mg 0,8 mmol/l, až 36,5 % pacientov malo sérové magnézium pod touto hranicou.

Autor v práci ďalej rozoberá vplyv diuretík na hypokalémiu,  hypomagnezémiu,  hypokalcémiu a výskyt kombinovaných porúch koncentrácie minerálov v sére.

Studenčan M, Juhás S, Jevčáková J.

Kardiocentrum, FNsP, Košice

Šagát M, Mašura J*, Kostolný M, Nosáľ M, Gavora P*, Hraška V.

Oddelenie detskej kardiochirurgie, *Oddelenie invazívnej kardiológie, DFN, Bratislava

Cieľ: Analýza výsledkov chirurgického a katetrizačného uzáveru defektov predsieňového septa typu ostium secundum (ASD II.) na našom pracovisku.

Súbor a metodika: Retrospektívna analýza pacientov s dg. ASD II., u ktorých bol ASD II. uzavretý chirurgicky alebo katetrizačne Amplatzovým oklúderom. Pri vstupnom vyšetrení boli pacienti kontrolovaní transtorakálnym a transezofageálnym echom. Pacienti s nevhodnými okrajmi defektu, veľké defekty alebo defekty s parciálnou anomálnou pľúcnou venóznou drenážou boli riešení chirugicky. Chirurgická korekcia zahŕňa mediálnu steronotómiu, uzáver defektu priamou sutúrou alebo perikardiálnou záplatou. Pri defekte typu sinus venosus bola vykonaná Wardenova operácia. Defekty vhodné na perkutánny uzáver boli uzavreté Amplatzovým oklúderom.

Výsledky: V období 1997 do 1999 sme uzavreli 155 pacientov s dg. ASD II., z toho 44 pacientov (28 %) bolo riešených chirurgicky, 111 pacientov (72 %) katetrizačne. Chirurgická skupina: 18 pacientom (41 %) sme ASD II. uzavreli priamou sutúrou, perikardiálnu záplatu sme použili u 26 pacientov (59 %), v tejto skupine boli aj pacienti riešení Wardenovou operáciou. Priemerný vek pri operácii bol 7,8 roka (0,5 – 18 rokov), priemerná dĺžka hospitalizácie bola 8 dní (4 – 38 dní). U všetkých pacientov bol ASD II. kompletne uzavretý. Komplikácie: 3 x pleurálne výpotky, 1 x arytmia, 1 x dehiscencia rany. Amplatzova skupina: priemerný vek pacientov bol 8,9 roka (1,9 – 19 rokov). Expozičný čas bol 9,3 min (1,2 – 22,2 min), priemerná dĺžka výkonu bola 61,9 min (17 – 170 min). Priemerná dĺžka hospitalizácie 3 dni (2 – 5 dní). U všetkých pacientov bol ASD II. kompletne uzavretý, u jedného pacienta bol verifikovaný reziduálny defekt 3 mesiace po výkone.

Šimko F, 1Pechanova O, 1Bernatova I, 2Pelouch V.

Institute of Pathophysiology, Medical Faculty and Institute of 1Normal and Pathological Physiology, Slovak Academy of Science, Bratislava, 2Institute of Chemistry and Bioechemistry , Medical Faculty Charles University, Prague, Czech Republik

We investigated the potential variability of the angiotensin converting enzyme (ACE) inhibition in four independent experiments. Both prevention and regression of hypertrophy by ACE inhibitor captopril was accomplished in two models of haemodynamic overload: aortic insufficiency representing volume overload and L-NAME induced hypertension representing pressure overload.

Four week amdinistration of captopril did not prevent the development of left ventricular hypertrophy (LVH) in aortic insufficiency, however, captopril reduced collagen concentration. When LVH has been already developed after four months of volume overload, chronic captopril treatment had no effect both on weight and collagen of th LV. In NO-defficient hypertension three week captopril administration completely prevented both the development of LVH, and enhancement of soluble and non-soluble collagen concentration. When LVH has been already developed as a results of three week lasting NO-deficient hypertension, chronic captopril treatment completely reversed LVH. Paradoxically, concentration of collagenous proteins remained increased in the left ventricle.

Šimková I*, Kozlovský M, Chňupa P, Fridrich V, Riečanský I*.

Katedra kardiológie SPAM*, Kardiologická klinika SÚSCH, Bratislava

Katetrizačný uzáver defektu predsieňového septa (DPS) je v súčasnosti akceptovaná liečebná metóda. Úspešnosť výkonu podmieňuje vhodnosť DPS pre uzáver a správne umiestnenie oklúzora bez interferencie s okolitými štruktúrami. S cieľom vyhodnotiť prínos transezofágovej echokardiografie (TEE) počas uzatvárania DPS Amplatzovým septálnym oklúzorom sme vykonali prospektívnu štúdiu u 23 pacientov (pac) priemerného veku 42 rokov, ktorí spĺňali kritériá pre katetrizačný uzáver. Porovnali sme TEE nálezy pred a počas výkonu a vyhodnotili sme výsledky uzáveru DPS v priebehu jedného roka.

Výsledky: 1. Veľkosť DPS meraná TEE korešpondovala dobre s rozťažiteľným diametrom (18 mm vs 22 mm). 2. Oklúzor bol za asistencie TEE správne umiestnený u všetkých pac. 3. TEE vylúčilo interferenciu oklúzora s A-V chlopňami a pľúcnymi vénami. 4. TEE zhodnotila bezprostredný efekt uzáveru ako výborný (u 12 pac. kompletný uzáver, u 7 triviálny, 3 stredný, 1 závažný skrat. 5. Reziduálne skraty vymizli do 3 mesiacov až na 1 pac. (stredný skrat). 6. Počas výkonu a sledovania (TTE, TEE) sa nevyskytli žiadne komplikácie.

Škultétyová D, *Filipová S, *Riečanský I, **Desser L.

Kardiologická klinika, SÚSCH, *Katedra kardiológie SPAM, Bratislava, **Inštitút experimentálnej onkológie, Viedeň, Rakúsko

Cieľ: 1) Porovnať hodnoty solubilných receptorov tumor nekrotizujúceho faktora alfa (sTNF-Rp55, sTNF-Rp75) u pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami (KVO) so zdravými jedincami; 2) porovnať priemer a intimomediálny index (IMI) na a. carotis comm. (ACC) a a. femmoralis comm. (AFC) s sTNF-Rs; 3) porovnať sTNF-Rs so závažnosťou ochorenia.

Súbor a metodika: 40 pacientov s KVO: s artériovou hypertenziou, ischemickou chorobou srdca, ischemickou chorobou dolných končatín; kontrolná skupina: 30 zdravých dobrovoľníkov. Ultrasonograficky prístrojom Hewlett-Packard SONOS 2000 7,5 MHz lineárnou sondou sme merali vnútorný priemer ACC a AFC a IMI 1 cm pred bifurkáciou na zadnej stene. sTNF-Rs sme hodnotili metódou ELISA.

Výsledky: Zistili sme nevýznamné zvýšenie sTNF-Rs u pacientov s KVO. Metódou regresnej analýzy sme zistili významný vzťah medzi sTNF-Rp55 a sTNF-Rp75 (p < 0,00001). U pacientov s KVO sme zistili signifikantnú koreláciu (p < 0,0012) medzi priemerom ACC a AFC, ako i medzi IMI a priemerom ACC (p < 0,00245) a IMI a AFC (p < 0,0115). Významný vzťah je medzi IMI ACC a AFC (p < 0,0015). Nezistili sme vzťah medzi sonografickými ukazovateľmi sTNF-Rs. U pacientov s KVO sme vytvorili podľa závažnosti ochorenia dve podskupiny. Nevýznamné zvýšenie sTNF-Rs sa zistilo u  pacientov s pokročilejším ochorením.

Špatenka J, Honěk T, Šebesta P, Páleníčková J, Kramář J, Veselka J.

Oddělení srdeční chirurgie, FN Motol, Oddělení kardiovaskulární chirurgie, Nemocnice Na Homolce, Praha, Česká republika

Cílem konstruktérů biologických chlopní (BCH) je snadno implantovatelná, pomalu degenerující aortální protéza s hemodynamickými vlastnostmi, blížícími se fyziologickým poměrům. Slibná se zdá měkká flexibilní protéza, která umožňuje snadnou supraanulární implantaci. Cílem práce bylo porovnat neinvazivně měřený (ECHO) pooperační střední transvalvulární gradient (PGm v mmHg) pro jednotlivé velikosti těchto chlopní.

1997 – V. 2000 byla 57 p. implantována BCH Shelhigh Superflex. Průměrný věk p. byl 69 “ 9 roků (60 – 80) (žen 22 – 39 %). Současná revaskularizace myokardu byla u 23 p. (40 %). Časná mortalita 3 p. (5,3 %). Tři další p. zemřeli během sledování, nešlo o selhání chlopně. Průměrná doba sledování byla 12.5 ± 8 měsíců. Krvácivé, trombembolické, ani infekční komplikace nebyly zaznamenány. Žádný p. nebyl dosud reoperován. PGm po jednom měsíci byl:

Pooperační PGm je příznivý, rozdíl mezi jednotlivými velikostmi chlopní nebyl statisticky významný. U 87 % p. lze našít chlopeň 23 mm nebo větší .

Török J, Gerová M.

Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV, Bratislava

Cieľ: U novonarodených zvierat (psy, potkany) sa sledoval vplyv dlhodobej inhibície syntázy oxidu dusnatého (NOS) na veľkosť acetylcholínom vyvolanej relaxácie prstencov izolovaných artérií.

Súbor a metodika: Inhibícia NOS sa uskutočnila u psích šteniat pomocou NG-nitro-L-arginín metylesteru (L-NAME, 50 mg/kg/deň), ktorý bol aplikovaný subkutánne počas 6 týždňov. Potkanie mláďatá boli kŕmené mliekom matky, ktorá L-NAME (40 mg/kg/deň) dostávala v pitnej vode počas 4 týždňov.

Výsledky: Systolický tlak krvi bol u oboch skupín mláďat (psy, potkany) v porovnaní s rovnako starými kontrolami zvýšený. Pomer hmotnosti srdca k hmotnosti tela bol u šteniat zvýšený, u potkaních mláďat zostal nezmenený. Fenylefrínom predkontrahované prstence artérií oboch kontrolných skupín mláďat po aplikácii narastajúcich dávok acetylcholínu úplne relaxovali. Relaxácie arérií (aorta, a. carotis, a. pulmonalis) u šteniat, ktorým bol dlhodobo aplikovaný L-NAME, boli významne zmenšené oproti kontrolným reakciám, ale ich veľkosť bola stále výrazná a porovnateľná s veľkosťou relaxácií artérií normotenzívnych dospelých zvierat, čo svedčí o o prítomnosti vysokej hladiny NOS v stene artérií mláďat. Podobný trend sa pozoroval aj v aorte potkaních mláďat.

Trenčanská L, Kamenský G.

Oddelenie neinvazívnej kardiovaskulárnej diagnostiky NsP Ružinov, Bratislava

Cieľ: Výskyt trombotických más v pravých srdcových oddieloch je relatívne zriedkavým nálezom a prognóza týchto pacientov nie je známa.

Pacienti a metodika: V období rokov 1994 – 2000 sme z celkového počtu 18 034 echokardiograficky vyšetrených pacientov detekovali intrakardiálne masy v pravých srdcových oddieloch u 13 pacientov (0,07 %). Z nich bolo 10 pacientov hospitalizovaných na internom oddelení – 7krát pre globálnu kardiálnu dekompenzáciu, 3krát pre nestabilnú angínu pektoris, 2krát na Klinike anesteziologicko-resuscitačnej (následne transportovaní na Kardiochirugickú kliniku SÚSCH) pre masívnu pľúcnu embóliu a 1krát na Nervovej kinike pre NCMP. Súbor tvorilo 9 mužov (69,2 %) a štyri ženy (30,8 %) priemerného veku 64 rokov, v rozsahu od 48 do 76 rokov. Priemerná doba sledovania v celom súbore pacientov bola 348 dní (v skupine exitovaných 28,3 dňa, v skupine prežívajúcich pacientov 621,4 dňa). Všetci pacienti boli vyšetrení echokardiograficky a štyria pacienti (31 %) aj s použitím transezofágového prístupu.

Výsledky: Trombus bol v pravej komore detekovaný u štyroch pacientov (30,8 %), v pravej predsieni u 9 (69,3 %). Veľkosť trombov sa pohybovala v rozpätí od 0,5 do 7 cm, priemerná veľkosť bola 3,4 cm (v skupine exitovaných 5,2 cm, v skupine prežívajúcich 2,5 cm). V 10 prípadoch mal trombus mobilný charakter (76,9 %), adherujúci na priľahlú stenu bol v troch prípadoch (23,1 %). Viacpočetné trombotické masy boli prítomné v štyroch (30,8 %) prípadoch a solitárny výskyt sme zaznamenali v 9 prípadoch (69,2 %). Celkove exitovalo šesť pacientov (päť mužov a jedna žena, vekový priemer 63 rokov), z toho päť počas hospitalizácie a jeden ambulantne. V súbore exitovaných malo päť pacientov (83,3 %) tromby lokalizované v pravej predsieni, kým v pravej komore len jeden (16,7 %). Všetci mali mobilný typ trombov (100 %) priemernej veľkosti 5,25 cm (prežívajúci pacienti – 2,5 cm), štyria pacienti (66,7 %) mali echokardiograficky diagnostikovanú významnú pľúcnu hypertenziu (v súbore prežívajúcich iba dvaja pacienti – 28,6 %).

Tribulová N, Okruhlicová L, Manoach M1, Varon D1, Zinman2, Shainberg A2.

Inst. Heart Research, Bratislava, 1Dept. Physiol. Tel Aviv Univ., Tel Aviv, 2Dept. Life Scienses, Bar-Illan Univ., Ramat Gan

Tribulova N, Manoach M1, Okruhlisova L, Stetka R, Volkovova K, Styk J.

Institute for Heart Research, SAS, Bratislava, 1Dept. of Physiology and Pharmacology, Tel Aviv University, Tel Aviv

Vahala P, Daniška J, Rutkay A.

I. interní odd., Nitra

Úvod: Infekční endokarditída (IE) je stále život ohrozujicí onemocnění. Extenze infekce na perivalvulární tkáň je provázena vysokou incidencí závažných komplikací. Významně komplikuje operační procedury, pooperační průběh a často je příčinou smrti. Postižení mitrální chlopně při IE aortální chlopně, je často nemožné odhalit při transtorakální echokardiografii (TTE). Navíc je toto postižení často přehlédnuto i během operace. Odhalení těchto komplikací transezofageální echokardiografií (TEE) může vést k reparaci mitrální chlopně, nebo k její náhradě a tím významně zlepšuje pooperační prognozu. Včasné stanovení diagnozy a příslušné léčby je pro prožití pacienta nezbytné.

Soubor a metodiky: Autoři zhodnotily za tříleté období (1997 – 1999) 80 transezofageálních echokardiografií, provedených pro podezření z probíhajíci IE.

Výsledky: Pode Duke kriterií byla v 19 případech diagnoza jistá. V 8 případech byla diagnoza IE možná. Primární IE mitrální chlopně se našla v 7 případech. Postižení ostatních chlopní: aortální 8x, trikuspidální 4x, pulmorální 1x. Jedenkrát nález vegetací až během operace. Šest případů IE bez průkazu postižení chlopní. Závažná destrukce chlopní byla prokázána téměř v 50 % případů (4x exitus, 5x chirurgická náhrada chlopně, 1x plastika chlopně se suturou perforace, extrakce systému PM 2x, ostatní toho času na konzervativní léčbě pro závažné insuficience. Jedenkrát prokázána při IE aortální chlopně extenze infekce na mitrální chlopeň s následnou nutností chirurgické náhrady aortální chlopně s plastikou mitrální chlopně.

Diskuse: Z levého koronárního cípu aortální chlopně a sousedíci části nekoronárního cípu se může infekce šířit na tkáň mezi aortální a mitrální chlopní se vznikem: 1. abscesu, 2. aneuryzmy, 3. aneuryzmy s rupturou do a) levé síně, b) aorty, c) epikardiálního prostoru se vznikem tamponády, 4) ruptura intervalvulární tkáně i bez abscesové formace. Extenze infekce může pokračovat dále na přední cíp mitriální chlopně. Mohou vzniknout závažná komplikující postižení: 1. absces předního mitrálního cípu, 2) aneuryzma předního mitrálního cípu, 3. aneuryzma s rupturou do levé síně, 4) perforace předního mitrálního cípu bez aneuryzmatické formace. Infekce se může šířit z aortální tkáně na mitrální nejenom přímou propagací infekce přes mezichlopňovou tkáň. Infekce může být přenesena sekundárně na mitrální chlopeň regurgitací: „jet lesion“.

Vršanská V, Valentíková M, Hrebík M, Milovský V, Augustínová A, Kollárova E, Kaldararová M.

DFNsP – DKC, Bratislava

Autori sledujú 77 pacientov s kardiomyopatiou. 57 pacientov má dilatačnú KMP, ktorá sa prejavuje u 75 % detí do 1. roku života kardiálnou dekompenzáciou. Zo súboru je 59,6 % pacientov bez liečby, 15,7 % má kardiotonickú a diuretickú liečbu, 24,5 % má kompletnú terapiu. Jedna pacientka čaká na transplantáciu srdca.

Zelenay J, Mistrík A, Stanová Ľ, Fridrich V, 1Riečanský I.

1SÚSCH, Katedra SPAM, Bratislava

Renovaskulárna hypertenzia je častým typom sekundárnej hypertenzie s možnosťou kauzálnej liečby pomocou perkutánnej translúmenovej angioplastiky (PTRA), alebo chirurgickým revaskularizačným výkonom.

Súbor a metodika: Do prospektívnej štúdie sme zaradili 40 pacientov s renovaskulárnou chorobou. Diagnóza významnej SAR sa stanovila na základe: Duplexnej sonografie (prístrojom Acuson 128/XP, HP 1000, AG AR sa robila štandardným spôsobom – Coroskop, Bicor, Multiscop S). PTRA sa robila štandardným spôsobom používaným na našom pracovisku.

Zenebe W, 1Vlasáková P, Bernátová I, Pecháňová O.

Institute of Normal and Pathological Physiology, Institute of Zoology1, Slovak Academy of Sciences, Bratislava

Aim: The aim of the present study was to investigate the effect of red wine polyphenol compounds (provinol) on cardiovascular system of rats.

Method: Blood pressure was monitored and left ventricular weight/body weight ratio (LVW/BW) was estimated during the development and regression of NO-deficient hypertension induced by 4 week-L-NAME treatment in the dose of 40 mg/kg/day. Furthermore, the responses of rat femoral artery on provinol in different concentration were investigated.

Results: It has been shown that provinol in the dose of 40 mg/kg/day was able partially to prevent the increase in blood pressure during L-NAME treatment and led to regress of developed NO-deficient hypertension, however it has no effect on LVW/BW ratio. Provinol produced concentration-dependent relaxations of rat femoral artery rings precontracted with phenylphrine. These relaxation effects were noticable only in the presence of endothelium, indicating that provinol-induced relaxations were endothelium-dependent.

Conclusion: Provinol partially prevented the development of hypertension and produced endothelium dependent relaxation on rat femoral artery.