PREVENCIA ISCHEMICKEJ CHOROBY SRDCA V KLINICKEJ PRAXI

Súhrn odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti a ostatných spoločností* pre koronárnu prevenciu

*Európska kardiologická spoločnosť, Európska spoločnosť pre aterosklerózu, Európska hypertenziologická spoločnosť, Medzinárodná spoločnosť pre behaviorálnu medicínu, Európska spoločnosť všeobecných lekárov/rodinnej medicíny, Európska srdcová sieť (European Heart Network)

Vypracovali:
David Wood, Guy De Backer, Ole Faergeman, Ian Graham,
Giuseppe Mancia a Kalevi Pyorälä
spolu s členmi Task Force

Súhrn odporúčaní

Od vydania prvých Spoločných odporúčaní európskych spoločností – Európskej kardiologickej spoločnosti (ECS), Európskej aterosklerotickej spoločnosti (EAS) a Európskej spoločnosti pre hypertenziu (ESH) – na prevenciu ischemickej choroby srdca (ďalej ICHS) v klinickej praxi v roku 1994 (1) sa objavili nové vedecké dôkazy ovplyvňujúce tak primárnu, ako aj sekundárnu prevenciu, ktoré sa týkajú najmä zníženia hladín lipidov. S cieľom revízie týchto odporúčaní zorganizovali tri veľké spoločnosti druhý „Task Force“, ktorý zahŕňa aj reprezentantov z behaviorálnej medicíny, primárnej starostlivosti a z European Heart Network.
Task Force zhrnul najvýznamnejšie klinické práce o prevencii ICHS, medzi ktorými bol vysoký stupeň zhody. Cieľom bolo dať kardiológom a všeobecne lekárom – v nemocniciach, ambulanciách a celej spoločnosti („community“), ako aj pracovníkom v oblasti zdravotníckej starostlivosti tie najlepšie možné odporúčania na uľahčenie ich práce pri prevencii ICHS. Prioritou pre lekárov zostáva sústredenie sa na pacientov s rozvinutou ICHS (alebo iným aterosklerotickým ochorením) a na ostatné osoby s vysokým rizikom. Potenciál preventívneho účinku je v týchto skupinách najväčší a oproti existujúcej praxi treba dosiahnuť výrazné zlepšenie (2). Tieto odporúčania sa špecificky zameriavajú na podporu vývoja a revíziu národných smerníc prevencie ICHS. Aby sa totiž prevencia ICHS stala integrálnou súčasťou každodennej klinickej praxe národných spoločností (kardiologických spoločností, spoločností pre aterosklerózu a hypertenziu) v spolupráci s ostatnými profesnými organizáciami v každej krajine, musia prebrať zodpovednosť za vývoj vlastných smerníc, v ktorých sa odráža ich politická, ekonomická, sociálna a zdravotná situácia.
Spoločnou výzvou pre kardiológov, všeobecných lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov v Európe je využitie potenciálu koronárnej prevencie pre všetkých našich pacientov a prispieť tak k úsiliu verejného zdravotníctva redukovať enormnú záťaž, ktorú predstavujú kardiovaskulárne ochorenia (3).

Medicínske priority

V kontexte súhrnnej populačnej stratégie – redukovať fajčenie, podporovať voľbu zdravých potravín a zvýšiť fyzickú aktivitu populácie ako celku – je medicínskou prioritou zameranie sa na tých, u ktorých sa už rozvíjajú symptómy ICHS, alebo iných závažných aterosklerotických ochorení a tých, ktorí majú vysoké riziko rozvoja týchto ochorení v budúcnosti.
Prioritami preventívnej kardiológie sú:

1. Pacienti s potvrdenou ischemickou chorobou srdca (ICHS) alebo iným aterosklerotickým ochorením.
2. Zdravé osoby s vysokým rizikom rozvoja ICHS alebo iného aterosklerotického ochorenia pre kombináciu rizikových faktorov – zahŕňajúcich fajčenie, zvýšenie krvného tlaku (TK), dyslipidémiu (zvýšený celkový a LDL-cholesterol, nízky cholesterol s vysokou denzitou HDL a zvýšené triglyceridy), zvýšenú glykémiu, predčasnú ICHS v rodinnej anamnéze – alebo osoby s ťažkou hypercholesterolémiou, prípadne inými formami dyslipidémie, hypertenziou alebo diabetom mellitom.
3. Blízki (pokrvní) príbuzní pacientov so včasným objavením sa ICHS alebo iného aterosklerotického ochorenia a príbuzní zdravých osôb s osobitne vysokým rizikom.
4. Ostatné osoby, s ktorými sa lekári stretávajú v klinickej praxi.

Ciele prevencie ICHS

Všeobecné ciele prevencie ischemickej choroby srdca, tak u pacientov s klinicky evidentnou ICHS alebo iným aterosklerotickým ochorením, ako aj u osôb s vysokým rizikom, sú rovnaké: redukovať riziko závažnej koronárnej choroby srdca alebo iného aterosklerotického ochorenia a tým redukovať predčasnú invaliditu, mortalitu a predĺžiť život. V týchto odporúčaniach sa stanovili ciele nielen pre zmeny životného štýlu, ale aj pre manažment vysokého krvného tlaku, krvných lipidov a diabetu pri sekundárnej a primárnej prevencii ICHS (tabuľka 1).

Absolútne multifaktoriálne riziko ischemickej choroby srdca ako návod na intervenciu v oblasti životného štýlu a na medikamentóznu liečbu

Pacienti so symptómami ICHS alebo iného aterosklerotického ochorenia majú vysoké absolútne riziko ďalšej vaskulárnej príhody. Preto vyžadujú na dosiahnutie cieľových hodnôt rizikových faktorov intenzívnu zmenu životného štýlu a v prípade nevyhnutnosti aj medikamentóznu liečbu.
Keďže etiológia ICHS je multifaktoriálna, u zdravej osoby je dôležité určiť absolútne riziko (= riziko vývoja koronárnej choroby srdca, t. j. nefatálnej príhody alebo koronárnej smrti v nasledujúcich 10 rokoch) pri zvážení všetkých závažných rizikových faktorov. Pozri Diagram koronárneho rizika (Coronary Risk Chart) na obrázku 1. Osoby s najvyšším multifaktoriálnym rizikom majú byť cieľovými objektami pre intervenciu v životnom štýle a prípadne i pre medikamentóznu liečbu. Lekári by pri klinickom rozhodovaní o použití (nasadení) liekov na liečbu hypertenzie a porúch krvných lipidov mali vždy používať celkové riziko ICHS a nie hodnotiť hladinu nejakého rizikového faktora samostatne. Absolútne riziko pre ICHS, ktoré prekračuje 20 % v nasledujúcich 10 rokoch, alebo prekročí 20 % pri projikovaní na vek 60 rokov a ktoré pretrváva napriek zmenám životného štýlu, je dostatočne vysoké na to, aby oprávňovalo lekára na selektívne použitie overených medikamentov.

Sekundárna prevencia
Pacienti s ICHS alebo iným
aterosklerotickým ochorením

Životný štýl. Zmeny životného štýlu pacienta s ICHS alebo iným aterosklerotickým ochorením závisia od jeho ochoty modifikovať svoje správanie. Ak sa u pacienta rozvinie ICHS alebo patrí do skupiny s vysokým rizikom, je ideálna príležitosť skontrolovať jeho životný štýl. Mnohí pacienti sa rozhodnú vykonať zmenu doterajšieho štýlu života a s podporou profesionálneho zdravotného pracovníka a rodiny tak môžu urobiť niečo pre seba a svoj život.
Stop fajčeniu. Pacientov treba odborne poučiť a podporovať v tom, aby prestali fajčiť tabak vo všetkých formách. Opakovanými radami a odporúčaniami môže lekár pacientovi pomôcť prestať fajčiť. Vhodné je tiež zabrániť pasívnemu fajčeniu. Substitučná liečba nikotínom (nicotine replacement therapy) môže pomôcť niektorým pacientom v začiatočnej fáze. Obzvlášť to platí pre tých, ktorí boli veľmi závislí od nikotínu. Ostatní členovia rodiny v spoločnej domácnosti by mali pomôcť pacientovi prestať fajčiť a znížiť u neho riziko opätovného fajčenia tým, že nebudú fajčiť ani oni.
Výber zdravých potravín. Všetci pacienti majú byť profesionálne poučení o potravinách a o voľbe potravín, ktoré tvoria diétu spojenú s najnižším rizikom ICHS alebo iného aterosklerotického ochorenia. Lekári by mali zdôrazniť význam diéty pre redukciu hmotnosti, zníženie krvného tlaku a cholesterolu pre kontrolu glykémie u diabetikov a jej úlohu pri znížení náchylnosti na trombózu. Diéta je integrálnou súčasťou celkového manažmentu pacienta. V tomto kontexte je úloha rodiny osobitne významná, pretože osoba primárne zodpovedná za nákup a prípravu potravín musí byť informovaná o potrebe výberu zdravých potravín i o tom, ako to možno prakticky dosiahnuť. Potrebné je vysvetliť význam fyzickej aktivity pri kontrole, resp. redukcii hmotnosti a jej priaznivý vplyv na modifikáciu ostatných rizikových faktorov. Na riziko ICHS alebo iného aterosklerotického ochorenia vplývajú mnohé diétne faktory. Pacienti s aterosklerotickým ochorením by mali dodržovať tieto zásady:

1. Redukovať príjem všetkých tukov na 30 % alebo menej z celkového príjmu energie. Dosiahnuť, aby príjem saturovaných tukov nepresiahol jednu tretinu celkového príjmu tukov a aby príjem cholesterolu bol menší ako 300 mg/deň.
2. Dosiahnuť zníženie príjmu saturovaných tukov jednak ich čiastočnou náhradou mononenasýtenými a polynenasýtenými tukmi z rastlinných a „morských“ zdrojov, rovnako ako aj komplexnými uhľohydrátmi.
3. Zvýšiť príjem čerstvého ovocia, cereálii a zeleniny.
4. Redukovať celkový príjem energie, ak je potrebná redukcia hmotnosti.
5. Redukovať príjem soli a alkoholu pri zvýšenom krvnom tlaku.

Pacienti s hypertenziou, hypercholesterolémiou a ostatnými dyslipidémiami alebo s diabetom môžu profitovať zo špecializovaných diétnych odporúčaní (dietológa – poznámka prekladateľa). Vhodné zmeny diéty môžu priaznivo ovplyvniť všetky tieto rizikové faktory a znížiť potrebu medikamentóznej liečby.
Zvýšenie fyzickej aktivity. Všetkých pacientov treba profesionálne podporovať v tom, aby zvýšili svoju fyzickú aktivitu na hladinu, ktorá je spojená s najnižším rizikom kardiovaskulárneho ochorenia. Odporúča sa aeróbna záťaž (t.j. chôdza, plávanie alebo bicyklovanie) počas 20 – 30 minút 4 – 5krát týždenne. Lekári by mali zdôrazniť význam fyzickej aktivity na získavanie pocitu pohody u pacienta („well being“). Fyzická aktivita pomáha redukovať hmotnosť (spolu s voľbou zdravých potravín), zvyšuje HDL-cholesterol, znižuje hladinu triglyceridov a náchylnosť k trombóze. V podpore pacienta k aktívnemu životnému štýlu je opäť veľmi dôležitá rodina.

Ostatné kardiovaskulárne rizikové faktory

Nadváha a obezita. Pacienti s nadmernou hmotnosťou (body mass index > 25 kg/m2), prípadne obézni (BMI > 30 kg/m2), ale osobitne pacienti s centrálnym typom obezity majú zvýšené riziko ICHS. Treba ich profesionálne podporovať v znížení hmotnosti prostredníctvom vhodnej diéty a zvýšenej fyzickej aktivity. Zníženie telesnej hmotnosti pomáha taktiež redukovať krvný tlak, sérový cholesterol a glukózu. Obvod pása je užitočným klinickým indexom obezity aj monitorovania redukcie hmotnosti. Obvod pása > 94 cm u mužov a > 80 cm u žien je indikáciou na zníženie hmotnosti a > 102 cm u mužov a > 88 cm u žien už vyžaduje profesionálny prístup k redukcii hmotnosti.
Krvný tlak. U pacientov s koronárnym ochorením je cieľom trvalé zníženie TK pod 140/90 mmHg. Ak sa tento cieľ nedosiahne zmenami životného štýlu, treba nasadiť medikamentóznu liečbu. U pacientov s angínou pektoris sa preferujú betablokátory ako antihypertenzíva. V prípade, že nie sú tolerované alebo efektívne, sú indikované dlhodobo pôsobiace (long-acting) blokátory kalciového kanála. Obe tieto skupiny totiž znižujú krvný tlak a potláčajú (odstráňujú) symptómy. Po infarkte myokardu sa taktiež preferujú betablokátory, pretože táto skupina liekov znižuje aj riziko opakovanej príhody. Možno použiť aj inhibítory enzýmu konvertujúceho angiotenzín (ACE), najmä pacientov so signifikantnou dysfunkciou ľavej komory.
Krvné lipidy. Cieľom je trvalé zníženie celkového cholesterolu pod 5,0 mmol/l (190 mg/dl) a LDL-cholesterolu pod 3,0 mmol/l (115 mg/dl). Koncentrácie HDL-cholesterolu a triglyceridov sa nepoužívajú ako cieľ liečby. Avšak HDL-cholesterol < 1,0 mmol/l (40 mg/dl) a triglyceridy (nalačno) > 2,0 mmol/l (180 mg/dl) sú markermi zvýšeného koronárneho rizika. Ak sa nedarí dosiahnuť cieľové hodnoty celkového cholesterolu a LDL-cholesterolu zmenami životného štýlu, potom treba nasadiť medikamentóznu liečbu. Preferovať sa majú inhibítory HMGCo-A reduktázy (statíny), pretože pre túto skupinu hypolipemík sú u pacientov s ICHS k dispozícii najsilnejšie dôkazy o redukcii koronárnej morbidity, mortality a o tom, že vedú k predĺženiu života. Existujú tiež dôkazy, že statíny redukujú i riziko mozgových príhod u pacientov s koronárnym ochorením.
Glykémia. Hoci nie je známe, či dobrá kontrola glykémie znižuje riziko rekurentného ochorenia u diabetikov s ICHS alebo iným aterosklerotickým ochorením, má priaznivý vplyv na mikrovaskulárne ochorenia a ostatné komplikácie diabetu. Ciele pre adekvátnu kontrolu glykémie pri diabete typu I (inzulín-dependentný) sú: glykémia (nalačno) 5,1 – 6,5 mmol/l (91 – 120 mg/dl); postprandiálna (peak) glykémia 7,6 – 9,0 mmol/l (136 – 160 mg/dl); HbA1C 6,2 – 7,5 % a zabránenie závažným hypoglykémiam. U väčšiny pacientov s diabetom typu II (noninzulín-dependentný) možno bezpečne dosiahnuť ešte nižšie cieľové hodnoty, ktoré patria až do oblasti nediabetických hodnôt. Pre niektorých pacientov, najmä v starobe, treba akceptovať menej prísne cieľové hodnoty.
Ostatná profylaktická medikamentózna liečba. Okrem liekov potrebných na liečbu vysokého krvného tlaku, lipidov a glykémie (diabetu) by sa malo uvažovať aj o nasledujúcich liekoch, ktoré môžu znížiť morbiditu a mortalitu u pacientov s ICHS:

1. Aspirín (najmenej 75 mg denne), alebo iné protidoštičkové lieky, a to prakticky u všetkých pacientov.
2. Betablokátory u pacientov po infarkte myokardu.
3. Inhibítory ACE u pacientov so symptómami alebo znakmi srdcového zlyhania v čase infarktu myokardu alebo s pretrvávajúcou systolickou dysfunkciou ľavej komory (ejekčná frakcia 40 %).
4. Antikoagulanciá po infarkte myokardu u vybraných pacientov so zvýšeným rizikom tromboembolických príhod, vrátane pacientov s rozsiahlym infarktom prednej steny, aneuryzmou alebo trombom v ľavej komore, paroxyzmálnymi tachyarytmiami, chronickým srdcovým zlyhaním a u pacientov s anamnézou tromboembólie.

Skríning pokrvných príbuzných. U príbuzných pacientov s predčasnou ICHS (muži < 55 rokov, ženy < 65 rokov) by sa malo pátrať po rizikových faktoroch ICHS, pretože majú zvýšené riziko rozvoja koronárneho ochorenia.

Primárna prevencia
Osoby s vysokým rizikom vývoja ICHS
alebo iného aterosklerotického ochorenia

Stanovenie koronárneho rizika. Absolútne riziko rozvoja ICHS (nefatálne koronárne ochorenie alebo koronárna smrť) počas nasledujúcich 10 rokov možno určiť z Diagramu koronárneho rizika (obrázok 1) na základe pohlavia, veku, fajčenia, systolického TK a celkového cholesterolu. Pre osoby s absolútnym rizikom > 20 % v nasledujúcich 10 rokoch (alebo prekročí 20 % pri projikovaní na vek 60 rokov) sa odporúča intenzívne ovplyvnenie rizikových faktorov vrátane selektívneho použitia overených medikamentóznych terapií. Osobitne významná je v tejto vysoko rizikovej skupine modifikácia životného štýlu.
Životný štýl. Osoby s vysokým rizikom treba dôrazne vyzývať, aby prestali fajčiť, volili si zdravé potraviny a stali sa fyzicky aktívnymi. V primárnej prevencii je veľmi dôležité zabrániť nadváhe alebo redukovať už jestvujúcu nadmerne zvýšenú hmotnosť. Takýmito zmenami životného štýlu možno zabrániť potrebe doživotného užívania medikamentov. Týchto vysoko rizikových pacientov treba upozorňovať na nutnosť zmeny životného štýlu rovnako ako pacientov s ICHS.
Krvný tlak. Klinické štúdie zamerané na zníženie krvného tlaku s použitím rôznych tried medikamentov presvedčivo ukázali, že riziko spojené so zvýšením krvného tlaku možno podstatne znížiť (osobitne to platí pre mozgové príhody, ale tiež ICHS a srdcové zlyhanie). Toto zníženie rizika je pravdepodobne dôsledkom spoločného faktora – poklesu TK – ako dôsledkom intrinsikoidnej vlastnosti určitej triedy antihypertenzív. Keďže ICHS zodpovedá za najväčší podiel úmrtí v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení, pri liečbe vysokého krvného tlaku treba predovšetkým zvažovať redukciu rizika ICHS.
Rozhodnutie liečiť hypertenziu medikamentmi závisí od absolútneho rizika ICHS, ako aj od hodnôt systolického a diastolického tlaku a poškodenia cieľových orgánov (obrázok 2). Pre pacientov s trvalým systolickým tlakom > 180 mmHg a/alebo diastolickým tlakom > 100 mmHg napriek zmenám životného štýlu je riziko ICHS, mozgovej príhody a srdcového zlyhania také vysoké, že medikamentózna liečba je nevyhnutná. Pacienti so systolickým TK (STK) 160 – 190 mmHg a/alebo diastolickým TK (DTK) 95 – 99 mmHg tiež často vyžadujú pri pretrvávaní takýchto vysokých hodnôt medikamentóznu liečbu. Osoby s menej zvýšeným TK (STK 140 – 159 a/alebo DTK 90 – 94 mmHg) môžu tiež vyžadovať medikamentóznu liečbu, ale to závisí od prítomnosti ostatných rizikových faktorov (absolútne riziko ICHS > 20 % v nasledujúcich 10 rokoch, alebo > 20 % pri projikovaní na vek 60 rokov) a od prítomnosti alebo neprítomnosti poškodenia cieľového orgánu. Napak, pri rovnakých hodnotách krvného tlaku netreba aplikovať lieky u tých, ktorí majú nízke absolútne riziko ICHS.
Pri začatí antihypertenznej liečby sa stanoví cieľová hodnota a dávky sa titrujú dovtedy, kým sa táto nedosiahne. Odporúča sa začať liečbu jedným liekom, a ak je to nevyhnutné, pridá sa liek druhej, prípadne tretej línie. Cieľovým TK pre primárnu prevenciu je jednoznačné a trvalé zníženie pod hodnotu 140/90 mmHg. Pre mladých pacientov, pacientov s diabetom mellitom alebo renoparenchymatóznym ochorením môžu byť cieľové hodnoty tlaku dokonca nižšie.
Redukcia kardiovaskulárnej morbidity a mortality je dostatočne dokumentovaná pre antihypertenznú liečbu diuretikami (najmä tiazidmi) a betablokátormi. Podobné dôkazy sa nedávno získali pre niektoré blokátory kalciového kanála. V niektorých z týchto štúdií sa však v liečebných postupoch používali aj inhibítory ACE a iné lieky. Preto možno zvážiť mnohé triedy antihypertenzív s cieľom adekvátneho zníženia krvného tlaku.
Krvné lipidy. Klinické štúdie zamerané na modifikáciu hladín lipidov diétou a rôznymi medikamentami jednoznačne preukázali, že riziko koronárneho ochorenia spojené so zvýšeným cholesterolom je možno významne znížiť. Toto riziko sa pravdepodobne znižuje vplyvom spoločného faktora, ktorým je modifikácia lipoproteínov (osobitne LDL-cholesterolu) a nie určitou vnútornou vlastnosťou nejakej skupiny hypolipemík.
Rozhodnutie liečiť dyslipoproteinémiu liekmi závisí od absolútneho rizika ICHS, ako aj od hladín lipidov (lipoproteínového profilu) a rodinnej anamnézy predčasného koronárneho alebo iného aterosklerotického ochorenia (obrázok 3). Pacienti s familiárnou hypercholesterolémiou majú také vysoké riziko predčasného koronárneho ochorenia, že medikamentózna liečba je vždy nevyhnutná. Osoby s vysokým rizikom ICHS pre kombináciu rizikových faktorov (absoútne riziko koronárneho ochorenia > 20 % v nasledujúcich 10 rokoch, alebo > 20 % pri projikovaní na vek 60 rokov) a osoby, u ktorých sa hladina cholesterolu pri diéte neznížila, si vyžadujú medikamentóznu liečbu. Pre takýchto vysoko rizikových pacientov je cieľom trvalé zníženie celkového cholesterolu pod 5,0 mml/l (190 mg/dl) a LDL-cholesterolu pod 3,0 mmmol/l (115 mg/dl-1). Tento názor podporujú primárne preventívne štúdie zamerané na zníženie cholesterolu. Tie preukázali priaznivý vplyv na zníženie koronárnej morbidity a mortality dokonca aj pri liečbe osôb s absolútnym rizikom koronárneho ochorenia menším ako 20 %. Koncentrácie HDL-cholesterolu < 1,0 mmol/l (40 mg/dl) a triglyceridov /nalačno) > 2,0 mmol/l (180 mg/dl) sú markermi zvýšeného rizika ICHS.
Na začiatku liečby hypolipemikami je potrebné dávku titrovať, kým sa nedosiahne žiaduca hodnota cholesterolu. Dosiahnutie tejto hodnoty diétnymi opatreniami alebo liekmi nemusí byť u všetkých pacientov s vysokým rizikom možné. U niektorých pacientov treba preto vyžadovať kombináciu hypolipemík. Pacienti s veľmi vysokými hladinami celkového alebo LDL-cholesterolu nemusia ani tak dosiahnuť tieto cieľové hodnoty, ale budú aj tak profitovať v tom rozsahu, do ktorého sa cholesterol znížil.
Bežne sa používajú štyri triedy hypolipemík (statíny, fibráty, rezíny a niacín). Jedným alebo viacerými liekmi z každej triedy sa znížila kardiovaskulárna morbidita a mortalita, ale dôkazy efektívnosti a bezpečnosti pri primárnej prevencii sú najpreukaznejšie pri statínoch.
Glykémia. V súčasnosti nie je k dispozícii dôkaz z klinických štúdii o vzťahu kontroly glykémie a rizika ICHS alebo iného aterosklerotického ochorenia. U oboch typov (I aj II) diabetu sa stupeň hyperglykémie spája so zvýšeným rizikom aterosklerotického ochorenia. Dobrá kontrola glykémia (ako je stanovená pre pacientov s ICHS) má priaznivý efekt na poruchy mikrocirkulácie pri diabete a ostatné komplikácie diabetu. Preto by sa mala u všetkých diabetikov dosiahnuť dobrá kontrola glykémie. Na každej úrovni určitého rizikového faktora – fajčenie, krvný tlak a plazmatické lipidy – a pri každej kombinácii týchto rizikových faktorov je celkové riziko ICHS u pacienta s diabetom oveľa vyššie ako riziko porovnateľného nediabetika. Preto je u diabetikov osobitne dôležité dosiahnutie cieľových hodnôt rizikových faktorov.
Profylaktická medikamentózna liečba. Aspirín a ostatné protidoštičkové lieky zvyčajne nie sú indikované v manažmente pacientov s vysokým rizikom. Existujú dôkazy, že nízke dávky aspirínu (75 mg) môžu u hypertonikov, ktorých krvný tlak sa kontroluje, znížiť riziko ICHS. Neodporúča sa predpisovanie aspirínu (kyseliny acetylsalicylovej – pozn. prekl.) všetkým pacientom s vysokým rizikom.
Skríning blízkych príbuzných. U blízkych príbuzných pacientov s podozrením na familiárnu hypercholesterolémiu alebo ostatné vrodené dyslipidémie je potrebné skontrolovať hladiny sérových lipidov.

Literatúra (kľúčové citácie)

1. Pyörälä K, De Backer G, Graham I, Poole-Wilson P and Wood D on behalf of the Task Force, Prevention of coronary heart disease in clinical practice. Recommendations of the Task Force of the European Society of Cardiology, European Atherosclerosis Society and European Society of Hypertension. Eur Heart J 1994;15:1300-31. Atherosclerosis 1994;110:121-61. International Society of Hypertension News 1995;1:6-12.
2. EUROASPIRE Study Group. EUROASPIRE. A EUROPEAN Society of Cardiology Survey of secundary preventionof coronary heart disease: Principal results. Eur Heart J 1997;18:1569-82.
3. Sans S, Kesteloot H, Kromhout D on behalf of the Task Force. The burden of cardiovascular diseases mortality in Europe. Task Force of the European Society of Cardiology on Cardiovascular Mortality and Morbidity Statistics in Europe. Eur Heart J 1997;18:1231-48.

Apendix

Tento súhrn je zo Second Joint Task Force of European and other Societes Recommedations on Prevention of Coronary Heart Disease in Clinical Practice, ktorý bol publikovaný v časopisoch European Heart Journal, Atherosclerosis a Journal of Hypertension.

Členovia Task Force

Predseda: D. Wood (Veľká Británia)
Skupina pisateľov: G. De Backer (Belgicko); O. Faergeman (Dánsko); I. Graham (ĺrsko); G. Mancia (Taliansko); K. Pyörälä (Fínsko)
Členovia: I. Bokarev (Rusko); F. Cambien (Francúzsko); R. Cífková (Česká republika); H. Gohlke (Nemecko); F. Gutzwiller (Švajčiarsko); W. Klein (Rakúsko); P. A. Poole- Wilson (Veľká Británia); S. Priori (Taliansko)
B. Angelin, Švédsko, European Atherosclerosis Society
C. Brontos, Španielsko, European Society of General Practise/Family Medicine
K. Orth-Gomer, Švédsko, International Society of Behavioral Medicine
V. Press, Veľká Británia, European Heart Network
P. van Zwieten, Holandsko, European Society of Hypertension.
Odborné príspevky: profesor Daan Kromhout (Division of Public Health Research, National Institute of Public Health and Enviroment, Bilthoven, The Netherlands) – diéta, profesor Philip Home, profesor George Alberti – diabetes melitus, Ronan M. Conroy (Statistical and Computing Services of the Department of Epidemiology and Preventive Medicine, Royal College of Surgeons, ĺrsko, Dublin) – vďačné uznanie za prípravu Diagramu koronárneho rizika.
Academy Desing Partners U.K. pripravovala dizajn pre Diagram koronárneho rizika. Administratívna pomoc – pani Rosa Valay, pani Liisa Roulinson a personál National Heart and Lung Institute, Imperial College School of Medicine, University of London. Týmto všetkým patrí vďačné uznanie.

Preložil: MUDr. Ján Števlík, ONKD Ružinov
Správnosť prekladu:
Prof. MUDr. Viliam Bada, CSc.
Prof. MUDr. Zoltán Mikeš, DrSc.
Doc. MUDr. Slavomíra Filipová
Doc. MUDr. Štefan Farský, CSc.