| Za Univerzitným profesorom Mikulášom Ondrejiekom |
| IGOR RIEEANSKÝ Bratislava, Slovenská republika |
| [] [...medicine] [Noninvasive Cardiology] [obsah/contents] |
 V deo nedo?itých 85.
narodenín, 24. novembra 1995 sa celá naša lekárska
verejnos? rozlúeila s univerzitným profesorom MUDr.
Mikulášom Ondrejiekom, ktorého zoslabnuté srdce
naposledy dotaklo 19. novembra 1995. Narodil sa v
Meleiciach, okres Treneín a v okresnom meste v r. 1928
zmaturoval. V roku 1939 promoval na Lekárskej fakulte
Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 1946 spolu s prof.
MUDr. Ladislavom Dérerom prešiel, vtedy ako klinický
asistent, na I. internú kliniku Lekárskej fakulty v
Bratislave. V roku 1950 bol menovaný docentom a roku
1956 profesorom pre odbor patológie a terapie
vnútorných chorôb. U? v prvých rokoch svojho
pôsobenia na klinike ho prof. Dérer poveril vedením
infekeného oddelenia a prednáškami z infektologie a
od r. 1951 zastupoval prof. Dérera hlavne na
pedagogickom úseku práce katedry. Odborný rast prof.
Ondrejieku bol zákonitý viaka systematickej
cie3avedomej práci, mimoriadnej hú?evnatosti a
talentu. Ako výborný predstavite3 Dérerovej
internistickej školy po svojom ueite3ovi prevzal v r.
1956 vedenie I. internej kliniky a Katedry internej
medicíny I., ktorých prednostom a vedúcim bol 26
rokov. Za toto obdobie vykonal ve3ký kus práce, v
zlo?itých podmienkach dobudoval kliniku, ktorá svojou
odbornou einnos?ou pokryla všetky úseky internej
medicíny a stala sa vedúcim internistickým pracoviskom
na Slovensku. Priekopníckym einom v dejinách
slovenskej medicínskej literatúry sa stala prvá 4
zväzková monografia Ondrejieka a spol. Vnútorné
choroby (1963 - 65), dielo, ktoré inicioval akademik
Dérer a ktoré realizoval jeho najvýznamnejší ?iak.
Rovnako sa zachovala obsahová a odborná kontinuita
Bratislavských lekárskych listov, kei sa prof.
Ondrejieka po akademikovi Dérerovi v r. 1963 stal
hlavným redaktorom tohto prvého a najstaršieho
slovenského lekárskeho easopisu, ktorý sa viaka jemu
vyprofiloval na vysoko kvalitný odborný easopis so
zahranieným ohlasom, s priestorom tak pre klinickú ako
aj teoretickú - experimentálnu medicínu. Pracovitos?, trpezlivos?, h3bavos?, kritienos? predovšetkým voei výsledku vlastnej práce ho predureili pre vedecké bádanie, kde v problematike elektrolytových porúch pri srdcových, peeeoových a obliekových ochoreniach a na poli artériovej hypertenzie dosiahol významné prioritné výsledky medzinárodného dosahu. Je celkom prirodzené, ?e prof. Ondrejieka ako pedagogická a vedecká autorita zastával viaceré vedúce organizátorske funkcie. Tak bol medzi inými v rokoch 1956 - 59 prodekanom Lekárskej fakulty, v období rokov 1956 - 1980 opakovane predsedom výboru slovenskej a eeskoslovenskej internistickej spoloenosti, predsedom VR ministerstva zdravotníctva, hlavným internistom Slovenska, elenom kolégia SAV pre biologické a lekárske vedy, celoštátnym koordinátorom vedeckého výskumu v oblasti srdcovo - cievnych chorôb. Prof. Ondrejieka bol všestrannou integrujúcou internistickou osobnos?ou, eo v dnešnom období špecializácie vnútorného lekárstva vzbudzuje obdiv a mimoriadne uznanie a stáva sa takmer nedosiahnute3nou métou. Predsa však najbli?šia mu bola kardiológia, ktorej sa venoval svoj celý profesionálny ?ivot a v ktorej sa dopracoval v 60. a? 80. rokoch k ve3kým úspechom. Prof. Ondrejieka po vynútenom odchode prof. Haviara z vedenia Slovenskej kardiologickej spoloenosti sa stal v rokoch 1973 - 1977 predsedom slovenskej kardiologickej spoloenosti a v roku 1975 a? 1977 aj predsedom eeskoslovenskej kardiologickej spoloenosti. V zlo?itom, nároenom, neprajnom období normalizaeného procesu sa plne prejavili osobnostné vlastnosti prof. Ondrejieku - 3udskos?, uvá?livos?, prezieravos?, viaka eomu SKS bez ialších rušivejších politických otrasov a zásahou rozvíjala svoju einnos? a plnila si úlohy v organizovaní odborného kardiologického ?ivota. Vyviedol kardiologickú loi z búrlivých nebezpeených prúdov a hroziacich plyteín a útesov na pokojnú hladinu a odovzdal ju nepoškodenú, plne konsolidovanú novému predsedovi prof. MUDr. J. Gvozjdjakovi, DrSc. Vá?ený pán profesor, dovo3te mi, aby som Vám s hlbokou úctou úprimne poiakoval v mene všetkých slovenských kardiológov za starostlivos? a všetku tú nezmernú prácu, energiu a priazeo, ktorú ste venovali našej kardiológii, Vaše dielo a odkaz sú pre nás, Vašich následníkov a odchovancov, inšpirijúcim bohatým ?riedlom myšlienok, príkladov a ponaueení na ceste k ialšiemu rozvoju slovenskej kardiológie. Prof.
MUDr. Igor Rieeanský, CSc. |
| [predchádzajúci / previous] [vrch stánky / top of the page] [nasledujúci / next] |