Aplikácia kardiostimulátora pri liečení srdcového zlyhania vychádza z predpokladu, že u presne definovaných pacientov sa porušil fyziologický prevod elektrického vzruchu myokardom, čím dochádza k diskoordinácii mechanickej činnosti predsiení a komôr, asynchronickej excitácii a kontrakcii komôr s príslušnými negatívnymi hemodynamickými dôsledkami. Títo pacienti sú charakterizovaní predovšetkým prítomnosťou širokého QRS komplexu a dlhého PQ intervalu.

Cieľom liečby metódou biventrikulárnej DDD stimulácie je dosiahnuť ideálnu koordináciu a synchronizáciu činnosti predsiení a komôr a samotných komôr. V tejto oblasti majú snáď najväčšie skúsenosti A. Auricehio (Magdeburg), C. Leclercq (Rennes) a na riešení problematiky sa významne zúčastňujú aj pracovníci z Essenu (S. Sachs).

Základný problém spočíva v dosiahnutí účinnej, bezpečnej a dlhodobej stimulácie ľavej komory. Z bežných možností (epikardiálna, intrakavitálna) nie je ani jedna bezproblémová. Zdá sa, že najvhodnejšou technikou je stimulácia ľavej komory z myokardiálneho venózneho systému.

Technicky sa realizuje katetrizačnou metódou cez veľké krčné, alebo hrudné žily selektívnym zavedením balónikovej cievky a jej fixácie v koronárnom sínuse. Druhým krokom je zavedenie napred vodiča a s jeho podporou stimulačnej elektródy do niektorého zo žilných kmeňov prednej steny ľavej komory. Po jej fixácii sa všetky podporné systémy extrahujú.

Z výsledkov prísne kontrolovanej, randomizovanej a veľmi presne definovanej štúdie (Sasch, Leclercq) vyplynulo, že bezprostredný a aj strednodobý efekt je priaznivý. Kritériá na zaradenie do štúdie boli striktné. Patrili k nim: pokročilá funkčná klasifikácia NYHA, klinické známky zlyhávania srdca, echokardiografický doklad ťažkej dysfunkcie ľavej komory, vyčerpanie komplexnej farmakologickej liečby, nemožnosť inej intervenčnej či chirurgickej korekcie zlyhania, sínusový rytmus a ďalšie pre a proti podmienky. Ukázalo sa, že u pacientov po splnení stanovených kritérií má účinná kardiostimulačná liečba bezprostredný priaznivý vplyv na symptómy aj objektívne ukazovatele kardiálnej výkonnosti. Krátko po výkone ustupuje dýchavica, zvyšuje sa fyzická výkonnosť, normalizujú sa hemodynamické pomery v malom obehu, zvyšuje sa minútový vývrh srdca, zvyšuje sa ejekčná frakcia ľavej komory, zlepšuje sa kvalita života.

V súčasnosti je však určená iba pre prísne vybranú skupinu pacientov a skúsenosti s ňou doteraz nie sú dostatočne dlhé. Pre jej komplexné overenie budú potrebné ešte ďalšie a dlhodobejšie štúdie. Napriek tomu by sme sa mali už teraz, aspoň teoreticky pripravovať na jej aplikáciu aj u nás.

Podporné mechanické systémy (Mechanical Assist Devices = MAS) sa postupne dostávajú z  utopickej polohy do zoznamu reálnych liečebných postupov. Snáď najväčšie skúsenosti s nimi má R. Kőrfer, ktorý referoval o ich použití u takmer viacej ako 450 pacientov. Za míľniky tejto sľubnej liečebnej metódy považuje vývoj mimotelového srdcovného obehu, pokardiotomickú podporu srdca, preklenutie čakacej doby na transplantáciu srdca (HTx), alebo preklenutie kritického ochorenia srdca a konečne ako alternatívnu metódu HTx.

Technika je založená na univentrikulárnej a podstatne menej často biventrikulárnej podpore. Princípom obidvoch systémov je uľahčenie práce komory, či srdcových komôr tým, že ich prácu obchádza „by-passuje“ prístroj, ktorý sa implantuje do komory a vypudzuje krv do veľkej artérie (najčastejšie aorty, alebo pľúcnice).

Dnes je iba málo spoločností, ktoré tieto systémy produkujú. Najčastejšie sa implantuje NOVACOR (Baxter).Tieto prístroje boli použité u pacientov od niekoľko dní až po viac ako tri roky. Ich technická spôsobilosť je overená bezporuchovou funkčnosťou niekoľko desaťročí.

Výber kandidátov pre MAS je presne stanovený a pravdepodobne sa bude postupne uvoľňovať. Jedným z najpálčivejších problémov je extrakcia MAS, kde bola indikovaná ako prechodná metóda na zvratné zlyhanie srdca. Všetky doteraz použité pomocné kritériá sa ukázali ako nedostatočné, a tak prerušenie, alebo v podstate ukončenie MAS vychádza z klinickej doktríny toho-ktorého pracoviska.

V elegantnom vystúpení S. Huntová z Palo Alto rozprávala o ambulantnej starostlivosti o pacientov s MAS. Nie je jednoduchá. Z jej analýz však jednoznačne vyplynulo, že prognóza mortality a morbidity porovnateľných pacientov, liečených konvenčným spôsobom a MAS, je nepochybne priaznivejšia pre MAS. Okrem toho MAS významne zlepšuje aj kvalitu života pacientov so zlyhaním srdca, čo dokumentovala autentickými fotografickými záznamami šťastnej predavačky potravín a aj dvojicou milencov, ktorú nekomentovala.

Dnes už je nepochybné, že MAS sa stala, alebo sa stáva neoddeliteľnou súčasťou liečby selektovaných pacientov s  ináč neriešiteľným zlyhaním srdca.

A preto je potrebné začať aspoň s teoretickou prípravou na túto možnosť aj u nás.