V dňoch 25. - 27. marca 1999 sa v Európskom dome srdca, ktorý sa nachádza v Sophia Antipolis vo Francúzsku, uskutočnil seminár Ambulantné monitorovanie EKG po infarkte myokardu. Bol súčasťou pravidelného cyklu seminárov organizovaných Európskou kardiologickou spoločnosťou. Odzneli na ňom viaceré prednášky, ktoré si všímali jednotlivé aspekty ambulantného monitorovania EKG, arytmie, tichú ischémiu, QT interval, s cieľom prevencie náhlej srdcovej smrti. Svoj názor prezentovali aj zástupcovia výrobcov zariadení na ambulantné monitorovanie EKG.

Profesor Camm z Londýna vo svojom príspevku zhrnul skutočnosti týkajúce sa variability srdcovej frekvencie. Srdcovú frekvenciu považuje za výsledok kooperácie regulačných mechanizmov, ktoré pôsobia bradykardicky (napríklad baroreceptory, karotické chemoreceptory, pľúcna hyperinflácia) a tachykardicky (aortálne chemoreceptory, mierna inflácia pľúc). Po infarkte je dôležité identifikovať pacientov s rizikom náhlej srdcovej smrti, ktorá má až do 2/3 arytmický pôvod. Označil dôvody, ktoré svedčia proti pátraniu po vysokorizikových pacientoch (nemožnosť presného predvídania náhlej smrti u konkrétneho pacienta, riziko a nákladnosť diagnostických procedúr, chýbanie špecifickej a vysokoúčinnej liečby). Za vysokorizikových označuje pacientov z rizikovej populácie (DM, fajčenie, hypercholesterolémia), po predchádzajúcej koronárnej príhode, s prejavmi srdcového zlyhania alebo EF pod 30 %. Pacientov, ktorí mimo nemocnice prežili zastavenie srdca, pacientov s komorovou tachykardiou a fibriláciou po infarkte myokardu. S rafináciou výberu stúpa prediktívna hodnota. Mortalita tvorí vždy menšiu časť celkového počtu úmrtí na náhlu srdcovú smrť, zároveň sa však znižuje, senzitivita teda klesá. Stratifikácia umožňuje odhad rizika srdca ako pumpy (echo, EKG), vzhľadom na ischémiu (záťažové EKG, nukleárne metódy, Holter) a arytmie. Zdôraznil význam ambulantného monitorovania EKG. Jeho pomocou možno určiť index variability srdcovej frekvencie (HRV), resp. srdcovej periódy, keďže sa dokázalo, že jeho nízka hodnota je jedným z prediktorov náhlej smrti. Platí to aj pre pacientov s fibriláciou predsiení. Predpokladá sa, že sám infarkt myokardu spôsobuje poruchu HRV. Pacienti so sklonom k fibrilácii komôr vykazujú nízke HRV. V dlhšom časovom horizonte sa HRV zlepšuje. Nevyhnutná je dostatočná dĺžka záznamu EKG, ktorá by mala trvať minimálne 8 hodín. Treba zaznamenať obdobie od 4. – 5. hodiny ráno, keďže srdcová frekvencia má cirkadiánnu variabilitu.

Prof. Juul-Moller z Malmö uviedol, že vo Švédsku sa čoraz viac používa ambulantné monitorovanie EKG a klesá podiel záťažového EKG. Pozitíva vidí v možnosti získania doplnkových informácií, možností odhaliť prítomnosť fixnej i dynamickej stenózy koronárnych artérií. Iba od malého množstva pacientov nie je možné získať kvalitný záznam.

Prof. Deedwania z Fresno (USA) sa zaoberal významom reziduálnej tichej ischémie po infarkte myokardu. Ambulantné monitorovanie EKG sa indikuje najmä u pacientov, kde symptómy vznikajú pri bežnej či neočakávanej dennej aktivite alebo v pokoji. Na podklade metaanalýz uviedol, že pri náleze ischémie je riziko náhlej smrti dvojnásobne vyššie ako u pacientov bez ischémie na ambulantnom EKG zázname, nefatálneho infarktu myokardu štvornásobne vyššie, instabilnej angíny pektoris dvojnásobne vyššie. Podiel klinicky nemých epizód je oveľa vyšších ako manifestných. O štyri roky po infarkte myokardu mali lepšiu prognózu pacienti s negatívnym záťažovým i ambulantným EKG, potom pacienti s pozitívnym ergometrickým a negatívnym ambulantným nálezom. Najhoršie sa darilo pacientom s pozitívnym nálezom ischémie na ergometrii i ambulantnom zázname EKG. Holterovské vyšetrenie teda umožňuje podrobnejšiu prognostickú stratifikáciu pacientov s ergometrickým nálezom – pacienti s včasným nástupom ischémie alebo maximálnou frekvenciou menej ako 120/min pri záťažovom EKG mali pri náleze ischémie na ambulantnom EKG zázname horšie prežitie ako pacienti s negatívnym ambulantným EKG nálezom. Zdá sa teda, že Holterov monitoring EKG je prínosom najmä pre pacientov s pozitívnym záťažovým EKG. Na základe štúdií treba uviesť, že význam má liečba zameraná na odstránenie tichej i manifestnej ischémie, pričom sa ukazuje, že najúčinnejšie lieky na potlačenie výskytu i dĺžky trvania manifestnej i tichej ischémie sú betablokátory. Výhodná je ich kombinácia s nitrátom či kalciovým antagonistom, pričom však nemožno zabúdať na možnosti revaskularizačných výkonov na koronárnych cievach.

Prof. Juul-Moller predviedol prístroj na objektivizovanie spontánnej telesnej aktivity, ktorý by mohol slúžiť na posúdenie efektívnosti liečby. Vyvinul ho v spolupráci s DelMar Avionics, USA. Ide o malý snímač, ktorý sa upevní na chrbát pacienta. Zaznamenáva zrýchlenie vo dvoch rovinách, čím možno porovnať „spontánnu fyzickú aktivitu” pacientov pred a po liečebných zákrokoch, keďže predpokladá, že pri závažnejšom funkčnom postihnutí je pohybová aktivita pacientov nižšia.

Na záver možno konštatovať, že tento užitočný seminár vyzdvihol význam ambulantného monitorovania EKG pri diagnostike a stratifikácii pacientov po infarkte myokardu, čo zdôraznili i prítomní zástupcovia sponzorských firiem vyrábajúcich tieto prístroje.