Prof. MUDr. Igor Riečanský, CSc., vedúci Katedry kardiológie SZU, prednosta Kardiologickej kliniky SÚSCH, podpredseda Akademického senátu SZU v Bratislave, sa narodil 10. mája 1938 v Bratislave. Základnú školu absolvoval v Brezovej pod Bradlom. Gymnázium ukončil maturitou v Bratislave, kde v rokoch 1955 – 1961 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského. Po promócii nastúpil ako sekundárny lekár do OÚNZ v Topoľčanoch. V novembri 1962 sa stal vedeckým ašpirantom na Oddelení klinickej fyziológie katedry experimentálnej patológie LF UK v Bratislave. Bol poverený riešením parciálnej výskumnej úlohy „Väzba hormónov štítnej žľazy na bielkoviny krvného séra v období dospievania“. Táto úloha sa stala témou jeho kandidátskej dizertačnej práce, ktorú v roku 1967 úspešne obhájil. V novembri 1966 začal pracovať na I. detskej klinike v pracovnom tíme Prof. Birčáka – najskôr vo funkcii vedeckého asistenta a neskôr ako vedecký pracovník. V novembri 1968 na výzvu profesora Haviara, prednostu II. internej kliniky LF UK, prešiel na toto pracovisko ako odborný asistent. Tu pôsobil až do roku 1979, kedy na báze II. internej kliniky a chirurgickej kliniky vznikl Ústav kardiovaskulárnych chorôb (ÚKVCH). Toto pracovisko bolo premenované na Kardiologickú kliniku. Stalo sa výučbovou základňou Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov (ILF) s novovytvorenou Subkatedrou kardiológie. Počas 16-ročného pôsobenia na LF UK sa zapojil do pedagogického procesu na Katedre experimenálnej patológie, neskôr na Katedre pediatrie I. Podstatnú časť výučby vykonával na Katedre internistických disciplín II.

V roku 1977 pred Vedeckou radou LF UK úspešne obhájil habilitačnú prácu na tému „Auskultačné a fonokardiografické zmeny 1. ozvy ako možný prejav insuficiencie ľavej komory“ a bol menovaný za docenta pre odbor vnútorné choroby. V roku 1979 sa stal vedúcim Kardiologickej kliniky ÚKVCH. Stal sa tak zodpovedným za postgraduálnu výchovu kardiológov na Slovensku. V marci 1995 bol vymenovaný za riadneho profesora vnútorného lekárstva LF UK. Od roku 1988 prednáša aj na Filozofickej fakulte UK – výberové kapitoly z vnútorného lekárstva pre poslucháčov klinickej psychológie. V roku 1969 sa zúčastnil na dvojtýždňovom kurze o koronárnych jednotkách poriadanom SZO v Paríži u profesora Bouvraina. V roku 1971 absolvoval dvojmesačný študijný pobyt v Moskve (Všezväzový pedagogický inštitút) u akademika Čazova a v Tbilisi na Kardiologickom inštitúte u profesora Kavtaradzeho. V roku 1974 absolvoval študijný štipendijný pobyt na Kardiologickom oddelení I. internej kliniky lekárskej fakulty Univerzity v Gőteborgu u profesora Werkő. Tu sa venoval akútnej kardiológii – špeciálne účinkom digitalisu v priebehu akútneho infarktu myokardu, ako aj neinvazívnym metódam – najmä echokardiografii.

Na II. internej klinike zavádzal nové progresívne diagnostické (invazívne i neinvazívne) metódy, ako aj nové terapeutické postupy (farmakologické, katetrizačné, kardiostimulačné). Jeho zásluhou sa veľmi rýchlo zvýšili počty školiacich miest v kardiológii, ako aj počty školených, počty kurzov a prednášok.

Karidologická klinika SZU sa počas vedenia profesora Riečanského zapojila aj do vedecko-výskumnej činnosti – v rámci rezortného aj štátneho výskumného programu. Táto činnosť sa výrazne zvýšila najmä od roku 1985, kedy bol menovaný za námestníka riaditeľa ÚKVCH pre vedu a výskum a v rokoch 1985 – 1990 za celoštátneho koordinátora úlohy „Získané chyby srdca“. Od roku 1990 je členom Vedeckej rady ÚKVCH a členom Poradného zboru MZ SR pre odbornú skupinu „Kardiovaskulárne choroby“. V roku 1993 ako riaditeľ ÚKVCH presadil a zabezpečil po rokovaniach s vládou SR výstavbu SÚSCH. Od roku 1996 je predsedom kategorizačnej komisie pre KV liečivá. V roku 2001 sa vytvorila Subkatedra angiológie v rámci Katedry kardiológie SZU a od jari 2003 ako predseda skúšajúcej komisie dohliada na atestácie z angiológie. Je predsedom komisie pre udeľovanie certifikátov pre ultrazvukovú diagnostiku v kardiológii.

Okrem intenzívnej pedagogickej a organizačnej činnosti profesor Riečanský má bohatú publikačnú a prednáškovú činnosť. Doposiaľ publikoval v domácich a medzinárodných časopisoch viac ako 400 odborných prác a predniesol viac ako 750 prednášok na kardiologických domácich aj medzinárodných podujatiach. Zo zahraničných prednášok treba spomenúť Varšavu, Budapešť, Moskvu, Atény, Sofiu, Dűsseldorf, Rotterdam.

Veľmi aktívne pracuje aj v Slovenskej kardiologickej spoločnosti. V rokoch 1993 až 1997 bol jej predsedom a aktívne zorganizoval I. kongres SKS v Bratislave (1995), II. kongres SKS v Piešťanoch (1997).

Je členom predsedníctva pracovnej skupiny Európskej kardiologickej spoločnosti „Chlopňové chyby“. Od roku 1967 je členom výboru Slovenskej lekárskej spoločnosti a od apríla 2003 jej viceprezidentom. V roku 1991 bol menovaný za člena Európskeho resuscitačného councilu pri Rade Európy. Od roku 1985 je členom newyorskej Akadémie vied. Zastáva tiež funkciu člena redakčnej rady početných kardiologických časopisov (Kardiológia, Cor et Vasa, Lekársky obzor, Medicínsky monitor, Interná medicína, JACC – slovenské vydanie).

V rámci Spolku slovenských lekárov v Bratislave zastáva funkciu podpredsedu. Bol menovaný čestným členom ČKS, bol vyznamenaný striebornou medailou ČKS. V roku 1993 a 2000 bol vyznamenaný v rámci Slovenskej internistickej spoločnosti Dérerovou cenou. V roku 1977 bol ocenený zlatou medailou SAV za rozvoj medicínskych vied, ďalej bol vyznamenaný striebornou medailou LF UK, striebornou medailou Karlovej Univerzity v Prahe. Je členom kolégia SAV pre lekárske a biologické vedy, členom výborov odborných spoločností SLL, poradcom prezidenta SR pre zdravotníctvo.

Profesor Igor Riečanský patrí k hlavným reprezentantom slovenskej kardiológie nielen doma, ale aj v zahraničí. Počas svojej funkcie predsedu SKS sa veľkou mierou zaslúžil o propagovanie slovenskej kardiológie doma i v zahraničí.

Milý Igor, dovoľ, aby sme Ti v mene výboru Slovenskej kardiologickej spoločnosti, v mene všetkých jej členov, v mene redakčnej rady časopisu Kardiológia ako aj v mene Tvojich spolupracovníkov a priateľov zaželali pevné zdravie, veľa elánu a tvorivých myšlienok do ďalšieho obdobia. Želáme Ti dostatok síl a chuti pokračovať v doterajšej klinickej, vedeckej a pedagogickej práci, ktorú tak miluješ.

Ad multos annos!

Doc. MUDr. Gabriel Kamenský, CSc.