Ťažiskom konferencie bol manažment pacientov s hypertenziou v primárnej sfére. Uskutočnila sa aj panelová diskusia na túto tému a dva bloky prednášok s problematikou hypertenzie. Večer pred konferenciou sa konalo sympózium s názvom „Manažment pacientov s hypertenziou a celkovým vysokým rizikom“. Hlavným rečníkom bola R. Cífková, ktorá podala prehľad manažmentu vysoko rizikových pacientov z pohľadu nových európskych guidelines. Informovala všeobecne o priebehu tvorby nových guidelines, keď sa neakceptovala plná aplikácia amerických odporúčaní JNC VII na európske pomery. Upozornila na rozdielnu klasifikáciu kardiovaskulárneho rizika podľa odporúčaní Európskej kardiologickej spoločnosti a európskych guidelines pre hypertenziu:

Zúžené retinálne artérie sa už nepovažujú za prejavy orgánového poškodenia pri hypertenzii. U pacientov s diabetom a hypertenziou je cieľom dosiahnuť hladiny glukózy postprandiálne menej ako 6 mmol/l (?!). U týchto pacientov sa pri diabete 1. typu uprednostňujú ACE inhibítory, pri 2. type blokátory receptorov angiotenzínu (ARB). U pacientov s ľahkou hypertenziou a pri nízkom riziku postačuje lekárska kontrola raz za pol roka. Ak sa, naopak, v primárnej sfére nepodarí po šiestich mesiacoch liečby dosiahnuť cieľové hodnoty krvného tlaku, pacienta treba odoslať k špecialistovi – hypertenziológovi. Rok Accetto (Slovinsko) odporučil v sekundárnej prevencii liečiť statínom všetkých pacientov s hypertenziou a celkovým cholesterolom vyšším ako 3,5 mmol/l: vo veku nad 50 rokov, s aktívnou koronárnou alebo periférnou arteriálnou chorobou, anamnézou ischemickej mozgovocievnej príhody alebo viac ako 10-ročným trvaním diabetu 2. typu. R. Cífková nasledujúcí deň, počas hlavnej diskusie o manažmente hypertenzie v primárnej sfére, prezentovala epidemiologické údaje o úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby v zúčastnených krajinách. Slovensko sa nachádza na predposlednom mieste, za ním nasleduje Maďarsko. Slovenská republika však poskytuje zdravotníctvu len 5,9 % z hrubého domáceho produktu, kým ostatné krajiny 6 – 8 %, takže toto môže byť jeden z faktorov našej vysokej úmrtnosti. V ČR je podľa epidemiologického protokolu MONICA prevalencia hypertenzie 40 %. O svojom vysokom tlaku vie 62 – 72 % pacientov a 20 % je účinne liečených v zmysle dosiahnutia cieľových hodnôt. Lekári primárnej sféry väčšinou nežiaduco dlhý čas liečia hypertenziu len jedným liekom, titrujú jeho dávkovanie. Ak nedosiahnu želaný efekt, nesprávne aplikujú iný liek z tej istej skupiny, ako bol prvý liek a až nakoniec nasadia dvojkombináciu. Dnes sa pri hypertenzii 2. stupňa uprednostňuje rovno nasadiť dvojkombináciu. Starší pacienti majú lepšiu compliance pri liečbe ako mladší, dôchodcovia lepšiu ako zamestnaní. Compliance je tiež lepšia, keď sa berie len jedna tabletka, ako keď sa užíva viac tabliet naraz alebo v priebehu dňa. Najlepšia compliance je vtedy, keď sa užitie lieku stane súčasťou ranného rituálu, rovnako ako umývanie zubov. Diagnóza hypertenzie sa má overiť pri viacerých návštevách a pri každej návšteve je potrebné merať krvný tlak aspoň dvakrát (najlepšie trikrát a do úvahy brať posledné dve merania). A. Rosenkranz (Rakúsko) uviedol, že v ich krajine neexistujú plošné epidemiologické údaje o prevalencii hypertenzie, k dispozícii sú len čiastkové štúdie. 44 % pacientov s hypertenziou sa lieči medikamentami, len 16 % má hodnoty krvného tlaku nižšie ako 140/90 mmHg. Pri liečbe prevládajú ACE inhibítory (ACEI), potom nasledujú Ca blokátory a za nimi betablokátory a ARB. Diuretiká sa indikujú len málo. Viac ako 75 % pacientov je na monoterapii! J. Špinar (Brno) prezentoval údaje po spracovaní viac ako 2 000 prepúšťacích správ pacientov s hypertenziou hospitalizovaných v nemocnici sv. Anny. Len 45 % pacientov opustilo nemocnicu s tlakom nižším ako 140/90! 28 % pacientov bolo na monoterapii, liečba statínmi bola zavedená u 18 % pacientov. Podľa Špinara je kombinácia ACEI a betablokátory u pacientov s hypertenziou ideálna vzhľadom na možný vývoj ICHS a srdcového zlyhania, hoci v európskych guidelines sa uvádza len ako kombinácia 2. voľby. V diskusii zaznelo, že liečba samotnými ACEI dostatočne neznižuje zvýšený krvný tlak a je potrebná kombinácia s diuretikami. Špinar a spol. sa teraz chystajú predvolať analyzovaných pacientov na kontrolné vyšetrenie, aby zistili, ako sú títo pacienti s hypertenziou liečení v primárnej sfére vzhľadom na odporúčania, cieľové hodnoty a podobne. P. Vajer (Maďarsko) sa zameral na domáce meranie krvného tlaku. V ich regióne má 33 % pacientov s hypertenziou vlastné zariadenie na meranie krvného tlaku. Títo pacienti majú lepšiu compliance k liečbe a dosahujú nižšie hodnoty krvného tlaku pri liečbe hypertenzie. Zaujímavú poznámku smeroval do vlastných radov: lekári sa všeobecne neradi vzdávajú monopolu na meranie krvného tlaku, a preto sú vágni pri podpore domáceho merania. V diskusii sa hovorilo o presnosti elektronických zariadení a odporučilo sa rešpektovať overovanie presnosti tlakomerov podľa protokolov BHS a AAMI. J. Gluszek (Poľsko) prezentoval výsledky epidemiologickej štúdie prevalencie rizikových faktorov v Poľsku NATPOL III plus. Prevalencia hypertenzie (vrátane tzv. vysokých normálnych hodnôt) bola 49 %. 62 % pacientov s hypertenziou sa lieči, cieľové hodnoty dosahuje 19 % z nich. 33 % probandov nevedelo o svojej hypertenzii. My sme prezentovali údaje, ktoré nám dodali A. Baráková a spol. (MONICA study na Slovensku v roku 2002) a najnovšie parciálne údaje z prebiehajúcej štúdie, ktorú vedie M. Sninčák. Naše čísla z MONICA štúdie boli podobné údajom z Českej republiky. Pokiaľ ide o sekundárnu prevenciu, k dispozícii sme mali niektoré údaje zo štúdie VITA LONGA (vďaka ochote H. Spitzerovej z BMS Slovakia). Naši pacienti sa medikamentózne liečia podobne ako v Rakúsku – najviac ACEI, potom Ca a betablokátory. V Slovinsku je podľa K. Tušek-Bunc prevalencia hypertenzie 20 – 30 %. Pre diagnózu hypertenzie sú potrebné aspoň tri vizity v ambulancii a pri každej z nich minimálne dve merania krvného tlaku. P. A. Meredith (Spojené kráľovstvo) sa vo svojom prehľade venoval otázke compliance. Kriticky sa vyjadril k bežnému postupu v klinických štúdiách, keď na vyhodnotenie compliance sa používa počítanie vrátených tabliet. O málo lepší, ale tiež nedokonalý, je elektronický spôsob, pri ktorom zariadenie zaznamená aj čas, kedy bola tabletka vybratá. Z hľadiska compliance je najlepšia liečba hypertenzie blokátormi receptora angiotenzínu. ARB sú lieky, ktoré majú extrémne dobrú tolerabilitu a vedľajšie účinky sú nižšie ako pri použití placeba. Potom nasledujú ACEI, Ca blokátory, betablokátory a napokon diuretiká.

V blokoch voľných prednášok odzneli viaceré zaujímavé prezentácie. T. Dorner a spol. dokumentovali vyššiu prevalenciu hypertenzie u osôb s abdominálnou obezitou a u nekvalifikovaných pracovníkov. J. Gluszek a spol. informovali o veľkej mediálnej akcii v Poznani s názvom „Great Picnic“, ktorá mala za cieľ zvýšiť informovanosť verejnosti o vysokom krvnom tlaku a zachytiť pacientov s nediagnostikovanou hypertenziou. Akcia bola veľmi úspešná a pripravujú pokračovanie. Š. Farský prezentoval výsledky nefarmakologickej liečby hypertenzie v komunite Martina prostredníctvom dávkovanej fyzickej aktivity vytrvalostného charakteru. Zároveň predstavil novú spoločenskú hru KALÓRIE, ktorá má za cieľ zábavnou formou pomôcť dosiahnuť ideálnu hmotnosť a následný pokles krvného tlaku (pri obezite a nadhmotnosti). A. Žemva a P. Rogel zistili rozdielne hodnoty 24-hodinového krvného tlaku pri tom istom tréningu športových dvojíc v pretekárskom tanci – ženy mali nižší priemerný tlak ako muži. J. Widimský Jr. a spol. vyšetrili endokrinologicky 402 pacientov so strednou a ťažkou hypertenziou a takmer u 20 % našli niektorú zo štyroch foriem primárneho hyperaldosteronizmu (adenóm, Ca, idiopatický, familiárny). Diagnostickými kritériami boli nízka hladina renínu a vysoká hladina aldosterónu, ktorá po soľnej záťaži neklesala. Hypokaliémia nebola vždy prítomná. H. Rosolová a spol. sa venovali problematike vzťahu depresie a hypertenzie. Depresia je prediktorom hypertenzie – RR je u bielych 1,8, u černochov ešte viac. Pravdepodobné mechanizmy zvýšenia krvného tlaku u pacientov s depresiou sú zvýšenie hladiny katecholamínov a kortizolu, s následným vývojom inzulínovej rezistencie a metabolického syndrómu. Pacienti s depresiou a hypertenziou boli častejšie obézni, mali zvýšenú hladinu triacylglycerolov a zníženú hladinu HDL cholesterolu. Avšak u pacientov s hypertenziou sa nepotvrdil vyšší výskyt depresívnych nálad a anxiety v porovnaní s pacientmi bez hypertenzie. Š. Farský a spol. v záverečnej prednáške preukázali benefit liečby obéznych pacientov s kontrolovanou hypertenziou sibutramínom.

Podujatia sa zúčastnilo asi 200 lekárov, najviac boli zastúpení domáci a českí lekári. Delegáti jednotlivých krajín na záverečnom stretnutí zhodnotili podujatie ako perspektívne a rozhodli sa pokračovať v organizovaní stredoeurópskych konferencií o hypertenzii pravidelne, každé dva roky. Nasledujúce sa uskutoční v roku 2005 v Soproni, v Maďarsku a potom v roku 2007 v Poľsku.