Anomálny
odstup ľavej koronárnej artérie z pľúcnice – kazuistika 62-ročnej pacientky STANISLAV JUHÁS, JAROSLAV KAPLAN, JÁN IGNÁC Košice, Slovenská republika Z Kardiocentra – Kardiologického oddelenia FNsP, Košice Do redakcie došlo dňa 30. 3. 2001; prijaté dňa 1. 8. 2001 Adresa pre korešpondenciu: MUDr. Stanislav Juhás, CSc., Kardiocentrum – Kardiologické oddelenie FNsP, Tr. SNP 1, 040 66 Košice Juhás S, Kaplan J, Ignác J. Anomálny odstup ľavej koronárnej artérie z pľúcnice – kazuistika 62-ročnej pacientky. Cardiol 2001;10(6):314–318 Autori opisujú ojedinelý prípad vrodeného anomálneho odstupu ľavej koronárnej artérie z pľúcnice v dospelom veku, a to u 62-ročnej pacientky. Dôvodom katetrizačného vyšetrenia srdca bola opakovaná hospitalizácia chorej s prejavmi ľavostranného srdcového zlyhávania provokovaného paroxyzmami fibrilácie a flutteru predsiení. Za vyvolávajúcu príčinu tohto stavu sa považovala ischemická choroba srdca a echokardiograficky overená mitrálna regurgitácia. Koronarografické vyšetrenie odkrylo anomálny odstup ľavej koronárnej artérie z pľúcnice s ľavo-pravým skratom medzi aortou a pľúcnicou (spojenie aorta-pravá-ľavá-koronárna artéria-pľúcnica s pomerom pľúcny/systémový obeh = 1,5). Ventrikulografia ukázala redukovanú systolickú funkciu ľavej komory (ejekčná frakcia = 33 %) a nezávažnú mitrálnu regurgitáciu. S navrhovanou kardiochirurgickou liečbou pacientka nesúhlasila, pretože pri liečbe amiodarónom sa paroxyzmy fibrilácie predsiení už neopakovali a jej klinický stav sa farmakologickou liečbou zlepšil. Kľúčové slová: vrodená anomália ľavej koronárnej artérie Juhás S, Kaplan J, Ignác J. Anomalous
left coronary artery connected to the pulmonary artery. Cardiol 2001;10(6):314–318 Vrodené anomálie koronárnych artérií majú v populácii asi 1 – 2 % výskyt (1). Odstup ľavej koronárnej artérie z kmeňa pľúcnice je veľmi zriedkavá vrodená anomália, ktorá má asi 0,25 % podiel na vrodených srdcových chybách. Ak sa nerieši operačne, spôsobuje 90 – 95 % úmrtnosť novorodencov a prežívanie do dospelosti je nanajvýš vzácne (2). Táto anomália môže zostať asymptomatická v detstve alebo až do dospelosti iba v prípade dostatočného kolaterálneho prepojenia pravej a ľavej vencovej tepny s uspokojivým prívodom kyslíka do myokardu ľavej komory. V našom prípade sa pacientka v čase zistenia tejto zriedkavej vrodenej srdcovej chyby dožila 62 rokov. Kazuistika 62-ročnú pacientku A. Ž. sme prijali na kardiologické oddelenie pre plánovanú diagnostickú katetrizáciu srdca. V anamnéze z detstva udávala (podľa údajov od jej matky), že ako dojča mala stavy dusenia s cyanózou, z ktorých sa neskôr zotavila. V dospelosti nemala vážnejšie ťažkosti, až ako 45-ročná začala pociťovať bolesti na hrudi a liečila sa pre artériovú hypertenziu. O päť rokov neskôr dostala prvý paroxyzmus fibrilácie a flutteru predsiení s dýchavicou. Pridružili sa diagnózy chronického vredu ľavého predkolenia po opakovaných flebotrombózach, cholecystolitiáza a diabetes mellitus kompenzovaný diétou. Posledných desať rokov bola viackrát hospitalizovaná pre zvýrazňovanie ľavokomorovej srdcovej slabosti, posledné dva roky aj s pľúcnym edémom a nakoniec bola resuscitovaná s dočasným napojením na umelú pľúcnu ventiláciu.Pri fyzikálnom vyšetrení, pred srdcovou katetrizáciou, mala pacientka naznačenú centrálnu cyanózu pier a jazyka. Auskultačne na pľúcach bolo alveolárne dýchanie, bez vedľajších fenoménov, na srdci systolický šelest v Erbovom bode intenzity 2/6, krvný tlak (TK) 160/80 mmHg. Brucho bolo palpačne bez rezistencie, na ľavom predkolení boli postflebitické zmeny so zahojeným vredom. Výsledky laboratórnych vyšetrení sú uvedené v tabuľke 1. Potvrdili ľahkú formu cukrovky a hypercholesterolémie. Na röntgenovej snímke hrudníka bola mierne doľava rozšírená silueta srdca (aortálneho tvaru) s kalcifikátmi premietajúcimi sa do srdcového tieňa, overenými aj bočnou snímkou, ako ukazuje obrázok 1. Pľúcny parenchým, okrem výraznejších pľúcnych hilusov a zníženej transparencie dolných pľúcnych polí, nemal ložiskové zmeny. V elektrokardiografických záznamoch sa od prvých paroxyzmov fibrilácie a flutteru predsiení pred piatimi rokmi objavuje ľavá predná fascikulárna blokáda s postupným vývojom do kompletnej blokády ľavého Tawarovho ramienka so sekundárnymi repolarizačnými zmenami, ako ukazuje obrázok 2. Echokardiografické nálezy z posledných piatich rokov dokumentujú mitrálnu regurgitáciu 2. stupňa pri fibrokalcifikačných zmenách papilárnych svalov, rozšírenú ľavú predsieň i ľavú komoru s hypokinézou komorovej priehradky a prednej steny a zníženú globálnu systolickú funkciu – pri našom vyšetrení bola ejekčná frakcia (EF) 35 %. Na transezofágovej echokardiografii, ktorú sme realizovali cielene až po katetrizačnom vyšetrení, je prítomný anomálny odstup ľavej koronárnej artérie z kmeňa pľúcnice (obrázok 3a, 3b) a na obrázku 4 mitrálna regurgitácia, zobrazená farebnými dopplerovskými prietokmi. Koronarografický nález anomálneho odstupu ľavej vencovej tepny je na obrázku 5 a 6 so sprievodným schématickým nákresom cirkulácie koronárnym riečiskom na obrázkoch 5a a 6a. Oxymetrické merania ukázali, že táto artériovenózna spojka spôsobuje ľavo-pravý skrat na hranici hemodynamickej významnosti (pomer pľúcneho a systémového obehu Qp/Qs = 1,5), prítomná bola mierna pľúcna hypertenzia (v pľúcnici bol TK 45/26/30 mmHg). Ventrikulografia potvrdila nezávažnú mitrálnu regurgitáciu a hypokinézu celej prednej steny, hrotu a anterolaterálneho segmentu ľavej komory, s podstatne zníženou globálnou systolickou funkciou (EF = 33 %). Po vykonaných vyšetreniach sme pacientke navrhli kardiochirurgické riešenie vrodenej srdcovej chyby, s ktorým nesúhlasila, už aj vzhľadom na ústup paroxyzmov fibrilácie predsiení pri liečbe amiodarónom a zlepšenie celkového klinického stavu komplexnou farmakologickou liečbou. Diskusia Prvý publikovaný prípad anomálneho odstupu ľavej koronárnej artérie z pľúcnice u 60-ročnej ženy opísal Abbott v roku 1908, ako uvádza profesor Perloff vo svojej obsiahlej monografii o vrodených srdcových chybách z roku 1970 (2). Anomália ohrozuje život až po narodení s 90 % úmrtnosťou do jedného roka života, ak sa chirurgicky nerieši (3). Fetálne a včasné novorodenecké obdobie umožňuje normálny prietok z pľúcnice cez ľavú koronárnu artériu, pretože v pľúcnici je vyšší krvný tlak, ako v systémovom riečišti. Po narodení v priebehu prvých dvoch týždňov tlak v pľúcnici klesá, znižuje sa prietok cez ľavú koronárnu artériu, až sa otočí opačným smerom. Nastáva retrográdny prietok aorta – pravá koronárna artéria – interkoronárne anastomózy – ľavá koronárna artéria – pľúcnica s vytvorením artériovenóznej fistuly s ľavo-pravým skratom (4). Postihnutá oblasť myokardu sa nahradzuje spojivovým tkanivom, vznikajú dystrofické kalcifikácie, čo potvrdila u našej pacientky röntgenová snímka hrudníka. Dysfunkcia papilárneho svalu s mitrálnou insuficienciou je spôsobená ischémiou a vyskytla sa iba v 11 % publikovaných 60 prípadov Fernandeza a spol. (5). V uvedenej práci bolo veľké vekové rozpätie pacientov od 1 do 53 rokov. Napriek tomu z ostatných príznakov, ktoré mala aj naša pacientka, dyspnoe bolo v 79 %, angína pektoris 62 %, srdcové zlyhanie 29 % a arytmie v 18 % prípadov (5).Prežívanie malého počtu prípadov s touto anomáliou až do dospelosti umožňuje bohatá kolaterálna sieť medzi pravou a ľavou vencovou tepnou. Napriek tomu je riziko náhlej smrti vyššie u týchto chorých, ako u ľudí s normálnou koronárnou cirkuláciou (6). Preto sa i v dospelosti odporúča chirurgická úprava anomálie. Od jednoduchej ligácie anomálne odstupujúcej koronárnej artérie sa pre vysokú mortalitu aj u novorodencov už upustilo (2, 7). Uprednostňuje sa reimplantácia, ligácia s aortokoronárnym by-passom, zriedkavejšie tunelovanie Takeuchiho technikou alebo perikardovou úpravou (8, 9). Operačné riešenie s rekonštrukciou duálneho koronárneho systému v detskom veku zlepšuje funkciu ľavej komory, znižuje mitrálnu regurgitáciu a zvyšuje prežívanie (10). Našej pacientke sme navrhli kardiochirurgické riešenie ligáciou s aortokoronárnym by-passom, ale nesúhlasila s týmto zákrokom, pretože sa jej klinický stav medikamentóznou liečbou zlepšil. Záver Anomálny odstup ľavej koronárnej artérie z pľúcnice patrí medzi veľmi zriedkavé vrodené srdcové chyby v dospelom veku. Opísané príznaky 62-ročnej pacientky boli podobné, ako pri najčastejšom srdcovom ochorení v tomto veku, akým je ischemická choroba srdca. Koronarografickým vyšetrením sa nakoniec podarilo zistiť túto vzácnu anomáliu v koronárnej cirkulácii. Navrhované operačné riešenie s úpravou koronárnej cirkulácie aortokoronárnym by-passom pacientka po zlepšení klinického stavu medikamentóznou liečbou odmietla. Literatúra 1. Engel HJ, Torres C, Page L Jr. Major variations in anatomical origin of the coronary arteries: angiographic observations in 4 250 patients without associated congenital heart disease. Cathet Cardiovasc Diagn 1975;1:157–169.2. Perloff JK. The clinical recognition of congenital heart disease. Philadelphia: W. B. Saunders 1970:452. 3. Francois K, Provenier F, Jordaens L, VanNooten GJ. Anomalous origin of the left coronary artery from the pulmonary artery. Ann Thorac Surg 1993;56:1168–1170. 4. Edwards JE. The direction of blood flow in coronary arteries arising from the pulmonary trunk. (Editorial). Circulation 1964;29:163. 5. Fernandes ED, Kadivar H, Hallman GL, Reul GJ, Ott DA, Cooley DA. Congenital malformations of the coronary arteries: The Texas Heart Institute experience. Ann Thorac Surg 1992;54:732–740. 6. Levin DC, Fellows KE, Abrams HL. Hemodynamically significant primary anomalies of the coronary anomalies of the coronary arteries: angiographic aspects. Circulation 1978;58:25–34. 7. Wilson CL, Dlabal PW, McGuire SA. Surgical treatment of anomalous left coronary artery from pulmonary artery: follow-up in teenagers and adults. Am Heart J 1979;98:440–446. 8. Takeuchi S, Imamura H, Katsumoto K. New Surgical method for repair of anomalous left coronary artery from pulmonary artery. J Thorac Cardiovasc Surg 1979;78:7–11. 9. Bunton R, Jonas RA, Lang P, Rein AJ, Castaneda AR. Anomalous origin of left coronary artery from pulmonary artery. Ligation versus establishment of a two coronary artery system. J Thorac Cardiovasc Surg 1987;93:103–108. 10. Backer CL, Stout MJ, Zales VR. Anomalous origin of the left coronary artery. A twenty-year review of surgical management. J Thorac Cardiovasc Surg 1992;103:1049–1058. |
(c)2001 by Symekard s.r.o. |