Prevratné štúdie a „perličky“ zo zasadnutia redakčnej rady časopisu The American Journal of Cardiology.
51. kongres Americkej kardiologickej spoločnosti

Atlanta 2002


Prof. Bertram Pitt (Ann Arbor, USA) predstavil štúdiu 4E: Eplerenóne, Enalapril and Eplerenóne/Enalapril Combination Therapy in Patients with Left Ventricular Hypertrophy. Autori porovnávali účinok eplerenónu (látka blokujúca aldosterón) s ACE-I enalaprilom s cieľom zistiť, či je eplerenón rovnako efektívny ako spironolaktón u pacientov s HTN. Celkovo bolo randomizovaných 202 pacientov na eplerenón 200 mg, enalapril 40 mg alebo kombináciu týchto dvoch 200 mg/10 mg. Celková dĺžka sledovania bola 9 mesiacov. V prípade, že hodnoty TK neboli uspokojivé, pridával sa hydrochorotiazid (12,5 mg – 25 mg) alebo amlodipín (10 mg). Hypertrofia ĽK (HĽK) sa hodnotila použitím NMR a hodnotenie jej regresie bolo primárnym cieľom tejto štúdie. Celkovo ukončilo 9-mesačné sledovanie s použitím NMR 153 pacientov. Do štúdie boli zaradení iba pacienti s ľahkou a stredne závažnou HTN a dokázanou HĽK. Výsledky: eplerenón bol rovnako účinný ako enalapril pri redukcii masy ĽK, avšak kombinácia eplerenónu a enalaprilu bola lepšia ako samotný eplerenón: eplerenón 14,5 g, enalapril 19,7 g a kombinácia eplerenón/enalapril 27,2 g. Všetky stratégie signifikantne znižovali index albumín/kreatinín v moči, pričom opäť bola najúčinnejšia kombinácia (eplerenón 62 %, enalapril 45 %, eplerenón/enelapril 74 %). Jediným signifikantným nežiaducim účinkom bola v ramene s enalaprilom zvýšená incidencia kašľa. Kombinačná antihypertenzívna terapia bola častejšie potrebná v enalaprilovej skupine (59 %) ako v eplerenónovej skupine (30 %) a najmenej v kombinovanej skupine (20 %). Záver: Kombinácia eplerenónu s ACE-I významne redukuje masu ĽK a TK ako samotný eplerenón a významne redukuje mikroalbuminúriu ako eplerenón a enalapril samotný.

 

George Wyse (USA): AFFIRM (Atrial Fibrillation Follow-up Investigation of Rhythm Management). Cieľom štúdie bolo porovnať dve štandardné liečebné stratégie pre FP: kontrolu komorovej frekvencie (KKF) a antikoaguláciu verzus kontrolu rytmu (KR) a antikoaguláciu. Išlo o dlho očakávanú štúdiu, pretože doposiaľ neexistovala žiadna štúdia, ktorá by priniesla dôkazy o tom, ktorý z týchto dvoch liečebných postupov je výhodnejší. Všetci pacienti v štúdii boli liečení warfarínom a až potom boli randomizovaní do dvoch skupín. Všetci pacienti boli starší ako 65 rokov a v prípade, že boli mladší, museli mať jeden alebo viac rizikových faktorov, ako je hypertenzia, diabetes melitus, srdcové zlyhanie, TIA alebo stav po NCMP. Primárnym cieľom štúdie bola celková mortalita, sekundárnymi cieľmi boli kombinované ciele, a to: celková mortalita, intrakraniálne krvácanie, ischemická NCMP, anoxická encefalopatia, veľké systémové krvácania a zastavenie srdca. V štúdii sa tiež hodnotila cena liečby a kvalita života. Priemerná doba sledovania bola päť rokov. Do štúdie bolo zaradených 4 060 pacientov (priemerný vek 69,7 rokov, 39 % tvorili ženy, 71 % malo HTN, 38 % ICHS, 17 % stp. IM, 23 % SZ, 24 % dysfunkciu ĽK). 90 % pacientov v ramene s kontrolou frekvencie komôr (KFK) a 70 % pacientov v ramene s kontrolou rytmu (KR) užívalo warfarín počas celej štúdie. Výsledky: v skupine s KFK zomrelo 353 pacientov oproti 302 pacientom s KR (v skupine KR bolo 76 % prežívanie a v skupine KFK 79 %). NCMP sa vyskytla u tých pacientov, kde sa vysadil warfarín a INR bolo nižšie ako dva. Počet NCMP v prvom ramene bol mierne, nie však signifikantne vyšší ako v druhom ramene. Viac hospitalizovaných bolo v ramene KR, kde sa vyskytlo 15 epizód „torsade de pointes“, z toho 13 v ramene KR a dva v ramene KFK. Bradykardických zastavení srdca bolo 14 v skupine KR a tri v KFK. Nezistili sa žiadne signifikantné rozdiely v kombinovaných sledovaných parametroch v týchto dvoch ramenách. Štúdia bude ešte podrobená ďalším analýzam. Záver: Výsledky štúdie ukazujú, že obidve metódy sú rovnocenné v manažmente pacientov s fibriláciou predsiení.

 

Crijns H (Holandsko): RACE (Race Control verzus Electrical cardioversion for persistent atrial fibrillation). Podobne ako predchádzajúca štúdia porovnávala účinnosť kontroly komorovej frekvencie (KFK) oproti kontrole rytmu (KR) použitím opakovaných EKV u pacientov s perzistentnou FP. Všetci pacienti boli antikoagulovaní a následne boli randomizovaní do dvoch ramien (266 = KR a 256 = KKF). Celkovo bolo do štúdie zaradených 522 pacientov s perzistentnou FP, pacienti s intermitentnou FP boli vylúčení. Výskyt úmrtí alebo závažných KV príhod bol v skupine KFK oproti skupine KR 17,2 % versus 22,6 %, výskyt KV mortality bol 7 %, resp. 6,7 %, srdcového zlyhania 3,5 %, resp. 4,5 % a krvácavé komplikácie 4,7 % versus 3,7 %. U pacientov s HTN bol signifikantne vyšší výskyt mortality, tromboembólie a iných závažných komplikácií (19 % versus 31 %). Ani v tejto podstatne menšej štúdii sa nepodarilo dokázať superioritu jedného oproti druhému prístupu. Výskyt mortality alebo závažných KV príhod bol vyšší v ramene s kontrolou rytmu, nebol však štatisticky signifikantný.

Z iných kratších prednášok vyberám: Wang JT (Framingham, USA): Risk Profile for Stroke or Death in Atrial Fibrillation: The Framingham heart Study. Do štúdie bolo zaradených 870 osôb (priemerný vek 74 rokov, 48 % ženy) z oblasti Framinghamu, u ktorých vznikla FP od roku 1960. Použitím regresnej analýzy zisťovali klinické prediktory NCMP alebo úmrtia počas piatich rokov sledovania. Tí, ktorí dostali NCMP, alebo exitovali počas prvých 30-tich dní po vzniku FP, boli zo sledovania vylúčení. Výskyt príhod počas sledovania bol 49 %. Muži v najnižšom decéniu mali predikované riziko KV príhod v 9,4 %, kým v najvyššom decéniu až 83,9 %. Korešpondujúce hodnoty pre ženy boli 30,4 % a 93,5 %. Záver: Použitím modelu na predikciu rizika možno identifikovať pacientov s FP, ktorí majú vysoké alebo nízke riziko NCMP, alebo úmrtia. Boccalandro F. (Texas): KV mortalita u pacientov reštrikčným plnením mitrálneho prietoku a zachovalou systolickou funkciou. V období rokov 1995 – 2000 autori identifikovali z celkového počtu 22 000 pacientov reštrikčný nález mitrálneho prietoku, ktorí bol definovný deceleračným časom kratším ako 150 ms. Pacienti s chlopňovou dysfunkciou a poruchami rytmu boli zo sledovania vylúčení. Analýza pozostávala z troch skupín pacientov: 1. Pacienti s reštrikčným nálezom (RN) a EF > 45 %, 2. Pacienti s RN a EF < 45 %, 3. Kontrolná skupina s normálnym echokg nálezom. V prvej skupine bolo 36 pacientov, v druhej 120 pacientov, v tretej 160 pacientov. V prvej skupine mali pacienti nižšiu PF, menej často IM, menej brali aspirín, digoxín, mali menšie rozmery ĽK, dlhší deceleračný čas a vyššie vlny A ako v druhej skupine. Medzi prvou a druhou skupinou neboli rozdiely v prežívaní, avšak signifikantný rozdiel sa zistil medzi kontrolnou skupinou a reštrikčným nálezom. Záver: reštrikčný echokg nález autori považujú za zlý prognostický znak, ktorí je nezávislý od prítomnej systolickej funkcie ĽK. Lavie CE (New Orleans, USA): Zloženie tela a prognóza pri CHSZ: paradox obezity. Autori hodnotili vplyv kompozície tela na veľké klinické príhody u 209 pacientov so SZ (priemerný vek 54 ± 10, muži 81%, EF 23 ± 13 %), ktorých sledovali po dobu 18,5 ± 11 mesiacov. Výsledky pacientov s najnižším BMI mali signifikantne viac príhod ako s najvyšším BMI. Vyššie % telesného tuku celkove súviselo s väčším prežívaním ako v multivariačnej analýze. Záver: Obezita môže byť rizikovým faktorom vzniku SZ, avšak táto štatistika ukázala signifikantne inverzný vzťah medzi BMI a % telesného tuku s nálednými príhodami. Tento paradox môže viesť k zvýšeniu katabolického stavu, ktorí sa pomerne často vyskytuje s CHSZ.

Niekoľko poznámok k zasadnutiam na redakčnej rade dvoch významných amerických časopisov. Počas konania ACC v Atlante som mal možnosť zúčastniť sa ako člen redakčnej rady na zasadnutí redakčnej rady časopisu ECHOCARDIOGRAPHY- a Journal of cardiovascular Ultrasound and Alied Techniques, ktorej šéfredaktorom je prof. Navin Nanda z Birminghamu. Zúčastnilo sa ho asi 15 členov redakčnej rady vrátane vydavateľa Futura Publishing Company. Hoci je časopis zaradený v Index Medicus, z rokovania jasne vyplynula zvýšená potreba intenzívnejšieho prispievania kvalitnými článkami. Niekoľkí členovia redakčnej rady prisľúbili zabezpečenie kvalitných prehľadových článkov i kazuistík. Časopis vychádza 8-krát ročne s priemerným počtom strán okolo 80 – 90 na jedno číslo. Zaujímavá bola diskusia s vydavateľom, ktorý uvažoval dokonca o možnej redukcii počtu čísel v roku 2003 pre napätý rozpočet z hľadiska zaistenia inzercií. Ako pasívny pozorovateľ som sa zúčastnil na zasadnutí redakčnej rady jedného z najprestížnejších amerických kardiologických časopisov – THE American Journal of Cardiology samozrejme so súhlasom šéfredaktora, prof. Robertsa, ktoré sa konalo dňa 18. marca 2002 o 17.00 hod. Na moje prekvapenie účasť bola pomerne bohatá, snáď 60 – 70 členov redakčnej rady. Prof. Roberts stál za katedrou a referoval o vývoji a trendoch časopisu. Časopis trvale zvyšuje svoj impact factor, počet prác zadaných do redakcie za jeden rok v súčasnosti presahuje 3 500, prijatých je približne 25 – 30 %. Odpovedal na početné otázky členov redakčnej rady, pochválil najproduktívnejších recenzentov. Pre čitateľov Kardiológie iste budú zaujímavé „perličky“ (podľa prof. Fabiána – „pletky“) zo zákulisia. Základným predpokladom, aby sa váš článok dostal do tohto časopisu, je okrem jeho samotnej kvality iste aj to, aby sa páčil šéfredaktorovi. U pána Prof. Robertsa to platí dvojnásobne. Takže, ak chcete, aby nebol „neprijateľný“ pre šéfredaktora zoberte si k srdcu tieto rady: (1) zásadne v nadpisoch článkov nedávajte podnadpisy – to nemá rád ! (2) články nesmú byť veľmi dlhé, ale na druhej strane musia byť výstižné ! (3) citácií musí byť najviac 40 ! (4) moja osobná rada – články posielajte v lete – vtedy je najviac recenzentov na dovolenke a šéfredaktor v tomto období (ako sa priznal) nezriedka posudzuje kvalitu aj sám !!! Na konci redakčnej časti vystúpil v diskusii aj zástupca vydavateľstva Elsevier, ktorý pochválil redakčnú radu za vynikajúce výsledky, t. j. výborná distribúcia, dostatok inzercií, stúpajúci trend. Významnou udalosťou v tejto oblasti bola informácia, že Elsevier odkúpil Futuru (jedného z najväčších konkurentov) a tým sa stal najvýznamnejším vydavateľom medicínskych časopisov na svete. Zasadnutie redakčnej rady trvalo asi hodinu, po skončení nasledovala recepcia, ktorú organizoval Elsevier. Pre mňa bolo veľmi zaujímavé zúčastniť sa na zasadnutí redakčnej rady tak významného časopisu. Z hladiska samotnej tvorby a dramaturgie časopisu, tú tvorí z veľkej väčšiny Prof. Roberts. Mal som možnosť hovoriť nielen s ním, ale aj s ďalšími významnými americkými kardiológmi, ako sú profesori Kostis, Kannel, Kloner, DeMaria a další. Viacerí sú aj členmi redakčnej rady časopisu Kardiológia, ako profesori Boudoulas, Spodick, Kostis, Nanda a ďalší.

MUDr. Gabriel Kamenský, CSc.
FN Ružinov, ONKD, Bratislava

(c)2002 by Symekard s.r.o.