Cardiol 2003;12(2):K/C20-23

Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky ako správca Centrálneho informačného systému zdravotníctva (CISZ) v SR spracováva údaje o úmrtnosti i chorobnosti na vybrané diagnózy zaradené do medzinárodnej klasifikácie chorôb. Štandardizácia metodík pri zbere údajov, ktoré by aktuálne (ale racionálne) reagovali na požiadavky cielených výstupov, sú základom pre objektívnejšie posudzovanie zdravotného stavu populácie. Sú podkladom pri posudzovaní efektu liečebno-preventívnych opatrení, ktoré by sa mali prejaviť v postupnom znižovaní úmrtnosti, chorobnosti i prevalencie rizikových faktorov hromadne sa vyskytujúcich ochorení. Neodmysliteľnou súčasťou deskriptívnej analýzy je jej racionálna interpretácia, ktorá zahŕňa nielen medicínske, ale aj sociálno-ekonomické i spoločenské stanoviská.

V tomto príspevku ponúkame odbornej verejnosti analýzu vývoja úmrtnosti na choroby obehovej sústavy v SR v troch desaťročiach, a to v rokoch 1971 – 2000 (v prepočte na európsky štandard) vrátane trendov jej vývoja.

Zo spracovaných údajov je prezentovaný vývoj úmrtnosti na: · všetky príčiny smrti (A00-Z99) a choroby obehovej sústavy (CHOS, I00-I99) · ischemické choroby srdca (ICHS, I20-I25) a infarkt myokardu (IM, I21) · cievne choroby mozgu (CCHM, I60-I69) podľa príslušných vekových skupín. Kódovanie chorôb je uvedené v X.MKCH.

< Štandardizovanú úmrtnosť na CHOS, ktorú vyjadruje i trendová krivka, charakterizuje, napriek miernemu poklesu úmrtnosti po roku 1990, skôr stagnujúci vývoj. Tento trend je ovplyvnený hlavne vývojom úmrtnosti u mužov (graf 1, 1a, 1b). Naopak, klesajúci trend úmrtnosti na všetky príčiny smrti v celej populácii v porovnaní s CHOS je napriek stúpajúcemu trendu úmrtnosti na nádory odrazom zníženia úmrtnosti na choroby dýchacej sústavy a úrazy. > Mierne stúpajúci trend úmrtnosti na ICHS je v populácii, napriek prechodnému poklesu úmrtnosti v 80-tych rokoch, odrazom vývoja v rokoch 90-tych. Takýto trend je aj u mužov, u žien stagnuje. < Trend vývoja úmrtnosti na IM, napriek poklesu úmrtnosti v 90-tych rokoch (dynamickejšie v ich druhej polovici), ešte stagnuje. Vzostup úmrtnosti na ICHS, pri jej poklese na IM, svedčí o tom, že v populácii 0 až 85- a viacročných (ovplyvnenej 65- a viacročnou populáciou) je dominantnejšia chronická ischemická choroba srdca (I25), ktorá je ako príčina smrti častejšie kódovaná (graf 2, 2a, 2b). ? Klesajúci vývoj úmrtnosti na CCHM, aj pri výkyvoch v sledovanom období, má výrazne klesajúci trend u oboch pohlaví, a tým aj v celej populácii SR (graf 7).

< V populácii produktívneho veku má vývoj úmrtnosti na CHOS i všetky príčiny smrti stagnujúci trend. U mužov, ktorí výraznejšie než ženy ovplyvňujú túto populáciu, je stúpajúci trend na všetky príčiny smrti výraznejší než vzostup úmrtnosti na CHOS (graf 3, 3a, 3b). Ich celková úmrtnosť je na rozdiel od žien odrazom vzostupného trendu úmrtnosti na nádory a choroby tráviacej sústavy. ? Výrazný pokles úmrtnosti na IM v 90-tych rokoch bol dynamickejší u mužov. Ich vývoj charakterizuje aj klesajúca trendová krivka, ktorá (popri stagnácii trendu u žien) pozitívne ovplyvnila aj klesajúci trend IM v populácii 25- až 64-ročných. Vzostupný trend v úmrtnosti na ICHS pretrváva, neovplyvnila ju ešte ani klesajúca úmrtnosť v posledných rokoch (graf 4, 4a, 4b). ? Klesajúci trend v úmrtnosti na CCHM u oboch pohlaví bol evidentný aj v tejto vekovej skupine.

< Trendové krivky (i vývoj úmrtnosti) na všetky príčiny smrti, CHOS i ICHS sú podobné ako v celej populácii SR (0 až 85- a viacročných). Klesajúci trend celkovej úmrtnosti je navyše ovplyvnený aj poklesom úmrtnosti na choroby tráviacej sústavy. > Napriek klesajúcej úmrtnosti na IM v populácii 65- a viacročných v 90-tych rokoch má IM v sledovanom období stúpajúci trend u mužov i žien. ? Vývoj úmrtnosti na CCHM má, podobne ako v ostatných vekových skupinách, klesajúci trend u oboch pohlaví (graf 5, 5a, 5b, 6, 6a, 6b, 8).

Údaje o štandardizovanej úmrtnosti na CHOS v rokoch 1971 – 2000 sú v päťročných intervaloch prezentované v tabuľke1.

Prezentované výstupy o vývoji úmrtnosti vychádzali zo spracovaných diagnóz na ŠÚ SR kódovaných ako príčina úmrtia vo formulári „List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí“ (pred rokom 1998 „Úmrtný list“, ÚL). Kódovanie sa od roku 1998 vykonáva na detašovanom pracovisku ŠÚ SR v Trnave, dovtedy sa príčina úmrtia zapisovala na matrikách z ÚL a hlásila na ŠÚ SR. Vtedy mohlo dôjsť aj k systematickým chybám, a to kódovaním „rutinných“ diagnóz, ktoré takto vypisovali aj lekári v ÚL. Ich predpokladaný vplyv na vývoj úmrtnosti podskupín CHOS bude prezentovaný v 2. časti informatívneho príspevku ÚZIŠ. Cieľom takejto analýzy je štandardizovať postup pri kódovaní príčin smrti v budúcnosti podľa metodiky WHO, ktorá žiaľ, nie je jednoznačná, preto môže byť v rôznych krajinách chápaná odlišne. Myslím si, že Ministerstvo zdravotníctva SR by ako gestor CISZ malo prejaviť viac záujmu ako doteraz o spoluprácu so ŠÚ SR pri kódovaní príčin smrti vzhľadom na ich „medicínsku“ objektivizáciu.

Isté však je, že ani neúmyselné „presuny“ diagnóz nezlepšia vývoj úmrtnosti na všetky CHOS, ak k nim naozaj nedôjde.

MUDr. Baráková Anna
Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky, Bratislava