Kvalita života je multidimenzionálny pojem, ktorý rôzni autori chápu rôzne. Spočiatku stačili na vymedzenie tohto pojmu tri zložky – fyzická, psychická a sociálna. Neskôr sa k nim priradila funkčná kapacita, čiže schopnosti podmieňujúce nezávislú realizáciu bežných psychických a fyzických činností (1). Podl’a definície kvality života WHO z roku 1998 (2) je kvalita života individuálne vnímanie vlastnej životnej pozície v kontexte kulturálneho a hodnotového systému. Súvisí s osobnými ciel’mi a očakávaniami. Koncept zahŕňa fyzické zdravie, psychologický stav, úroveň nezávislosti, sociálne vzťahy a osobné očakávania. Pojem kvality života by sa nemal redukovať na zjednodušené termíny, ako zdravotný stav, životný štýl, spokojnosť so životom, mentálny stav či pocit pohody. Ide o koncept zahrňujúci individuálne vnímanie zdravotného stavu, psychosociálneho stavu a iných aspektov života. Transplantácia srdca (HTx) je dnes klinickou liečebnou metódou, ktorá prináša rôzne medicínske, psychologické a psychosociálne problémy. V tejto práci sa sústredíme iba na niektoré vybrané otázky z tejto oblasti. Pri rešpektovaní človeka v jeho jedinečnosti a bio-psycho-sociálnej jednote sa ukazujú psychologické a sociálne aspekty dôležité predovšetkým preto, lebo ich poznaním a rešpektovaním môžeme zlepšiť kvalitu života pacientov po HTx (3). V ostatnom čase bolo publikovaných viacero prác, ktoré sa týkajú merania kvality života chorých s rôznymi diagnózami. Dôvodom je predovšetkým požiadavka na hodnotenie úspechu a efektu liečby. Hodnotenie kvality života u pacientov po HTx zahŕňa readjustáciu na novú pracovnú a rodinnú situáciu, adaptáciu na zmeny vo vnímaní tela, kontrolu strachu a úzkosti týkajúcich sa rejekcie a infekcie, tolerovanie vedl’ajších účinkov imunosupresív a vyrovnanie sa s invalidizáciou (4). Metódy, ktoré merajú kvalitu života pacientov po HTx, zahŕňajú fyzický status (NYHA štádium), mentálny a emocionálny status (depresivita, anxiozita, iritabilita, neurotickosť), sociálne a interpersonálne vzťahy (sociálna a rodinná podpora, vnímanie seba, ašpirácie, očakávania), zamestnanecký status (možnosti zamestnať sa, resocializácia, perspektívy), vol’nočasové aktivity, vnímanie zdravotného stavu a sexuálnu aktivitu (obrázok 1). S dobrou úrovňou kvality života po HTx sa najčastejšie spája: pozitívne vnímanie zdravotného stavu, dobrá fyzická kondícia, realizácia v zamestnaní alebo inej zmysluplnej činnosti, dobrá rodinná a sociálna podpora, spokojnosť so sexuálnym životom, emocionálna stabilita a uspokojivá finančná situácia. Predpokladá sa, že tieto faktory zlepšujú adaptabilitu, kooperabilitu a compliance v období po HTx. K psychologickým a sociálnym faktorom, ktoré výrazne limitujú kvalitu života po HTx, patria: zvýšená anxiozita, depresivita, excitabilita, neurotickosť, neadekvátna sociálna podpora, ktorá vyúst’uje až do sociálnej izolácie, zhoršená adaptabilita, nemožnost’ sebarealizácie, zvýšená miera stresových podnetov a neprimerané copingové stratégie. Ciel’om našej práce bolo hodnotenie pacientov po HTx z aspektu kvality ich života a analýza psychologických a psychosociálnych faktorov, ktoré sa podiel’ajú na ich emocionálnom a faktickom prežívaní. Súbor pacientov a použité metódy: V období od októbra 2000 do júla 2001 sme vyšetrili 58 pacientov (49 mužov a 9 žien), s priemerným vekom 48,6 roka (v rozpätí 22 – 66 rokov). V čase vyšetrení boli pacienti v priemere 4,5 roka (v rozpätí 0 – 14 rokov) po Htx. 64 % pacientov malo základné a učňovské vzdelanie, 36 % pacientov malo stredoškolské a vysokoškolské vzdelanie. Vačšina pacientov (76 %) boli ženatí (respektíve vydaté). Použili sme Spilebergerov dotazník anxiety – STAl (meria úzkost’ a úzkostlivost’, úzkost’ ako aktuálny stav a úzkostlivost’ ako relatívne stabilnú črtu) a Beckovu škálu depresivity (zist’uje prítomnost’ depresívnej symptomatológie reaktívneho pôvodu). Informuje o výskyte a intenzite depresivity. Mieru celkovej depresivity vyjadruje v štyroch kategóriách: N – norma, M – mierna, S – stredná, V – vážna). Dotazník kvality života QOLq podl’a Oldrigea adaptovaného Limom (5) pozostáva z 23 otázok, na ktoré sú možné odpovede diferencované podl’a frekvencie výskytu (1 – nikdy až 7 – vždy). Otázky sme upravili pre pacientov po HTx. Dotazník je stručný, zrozumitel’ný a jednoducho formulovaný. Štruktúrovaný rozhovor, ktorý sa zameral na kvalitu života, detailnejšie analyzoval sociálnu situáciu, záujmové aktivity, ekonomický status, zamestnanecký status a fyzickú aktivitu. Výsledky a závery: Celkovú kvalitu života zisťovanú dotazníkom kvality života hodnotilo 60 % pacientov ako vel’mi dobrú, 33 % ako dobrú a 7 % ako uspokojivú. Depresívna symptomatológia bola prítomná u 13 % pacientov, len 2 % vykazovali vysokú intenzitu depresivity. Hodnoty v norme boli prítomné u 87 % pacientov. Zvýšené hodnoty anxiety demonštrovalo 24 % pacientov. Zamestnaných bolo 31 % pacientov, z toho 21 % bolo zároveň na ID. V starobnom dôchodku bolo 7 % pacientov, až 69 % je v plnom ID a z nich polovica má ašpirácie zamestnať sa, ale nie sú úspešní (nezamestnanosť, obavy zamestnávatel’ov, raritnosť a iné). 69 % pacientov uvádza pravidelnú fyzickú aktivitu, 86 % posudzovalo sociálnu podporu ako primeranú. Až 72 % pacientov hodnotilo svoju finančnú situáciu ako nedostačujúcu. S lepšou kvalitou života pozitívne korelovali nižší vek (p < 0,05), NYHA št. 1 (p < 0,005), nižšie hladiny depresivity (p < 0,01), spokojnost’ so zdravím (p < 0,01), nižšie hladiny anxiety (p < 0,01), záujmová aktivita (p < 0,05) a spokojnost’ so sexuálnou aktivitou (p < 0,01). V našej štúdii sa nepotvrdil vzt’ah kvality života a týchto faktorov: zamestnanie, vzdelanie, ekonomická situácia, sociálna podpora. Faktory, ako druh diagnózy, počet rokov od HTx, fyzická výkonnost’ (výkon na spiroergometri) a nadváha (BMI > 30), nesúviseli s hodnotením kvality života. Zistené výsledky naznačujú významnost’ psychologických a sociálnych faktorov v koncepte kvality života po HTx. Ako najdôležitejšie sa nám javí úsilie o redukciu anxiózno-depresívnej symptomatológie, edukácia pacientov a rodiny, konkrétne poradenstvo a pomoc (sociálne otázky, svojpomocné skupiny, zamestnanie, práca s rodinnými príslušníkmi), užšie prepojenie zdravotníckej a sociálnej starostlivosti a zlepšenie compliance, zintenzívnenie rehabilitácie a dôraz na prípravu na zmenený spôsob života už v predtransplantačnom období.

1. Nôtová P, Schreinerová Z, Schrameková E, Bass K, Fabián J. Kvalita života po transplantácii srdca – psychosociálne aspekty. Bratisl Lek Listy 1997;98:278–283.

2. WHO QOL user manual. Programme on mental health, WHO 1998:3.

3. Nôtová P. Psychologické aspekty transplantácie srdca. Bratisl Lek Listy 1998;99:647–665.

4. Craven JL, Bright J, Dear CL. Psychiatric, psychosocial and rehabilitative aspect of lung transplantation. Clin Chest Med 1990;11:247.

5. Lim LLY, Valenti LA, Knapp JC, et al. A self administred o quality of life questionnaire after acute myocardial infarction. J Clin Epidemiol 1993;46:1249–1256.